Mama je na psychiatrii, otec je alkoholik, sestra bezdomovkyňa. Ako im môžem pomôcť?

Zodpovedané
8. feb 2022

Dobrý deň,

som vydatá a žijem cca 200 km od rodičov. Mám jedného syna a momentálne čakáme druhé dieťa.

Prežila som veľmi ťažké detstvo. Mama má od svojej mladosti schizofréniu, otec bol alkoholik. Pil s prestávkami skoro stále. Pred 13 rokmi (keď som mala ja mala cca 18), tak bol otec aj odsúdený na 2 roky za psychické a fyzické týranie mamy. Nás ako deti nebil, ale vypočula som si hlavne v dospievaní tiež nadávky.

Učila som sa vždy dobre. Mám dve sestry. Jedna je bohužiaľ na ulici ako bezdomovkyňa (tiež má schizofréinu a nevie sa zaradiť do života, holduje alkoholu), ďalšia žije v zahraničí.

Ja som sa osamotnila, mám dobrého manžela, vyštudovala som aj vysokú školu.

Snažila som stále rodičom pomôcť, aj keď otec prišiel z väzenia, tak mama ostala žiť doma. Otec veľmi dlho nepil a dokonca si vzal do starostlivosti neter, ktorá má 13 rokov. Je to dcéra sestry, ktorá je na ulici.

Posledných 5 rokov sa však situácia začala dosť zhoršovať. Otec začal znovu piť. Najskôr len pivo, teraz už pije každý víkend a veľmi veľa. Mame sa veľmi zhoršil stav, má už 68 rokov, každého pol roka je na psychiatrii a aj teraz cez víkend tam znovu išla.

Aj preto to na mňa tak znovu doľahlo, že neviem ani čo mám skôr urobiť a ako im pomôcť. Otec mi zložil telefón, keď som mu dohovárala kvôli mame, ale hlavne neteri, o ktorú sa podľa mňa až tak nestará. Ona nemá žiadny režim a ani extra povinnosti. Otec ani nevie variť, takže neviem ako zas budú fungovať a ešte keď bude aj piť. Jej tam však nič neprekáža podľa toho, ako som si s ňou cez víkend písala.

Mame by som chcela vybaviť nejaký špecializovaný domov, ale neviem či tam bude chcieť ísť.

Veľmi ma to všetko ničí, aj keď tento príbeh znie asi až neuveriteľne. Už som to riešila aj z jednou poradkyňou na online stretnutiach. Viem, že to nemôžem zmeniť, ale nemôžem mamu nechať v takomto stave.

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem vašej aktuálnej frustrácií. Pravdepodobne sa cítite veľmi bezradná vo vašej rodinnej situácií, ktorá je dlhodobého charakteru vnímaná ako negatívna a problematická.

Nakoľko ste od rodiny dosť ďaleko musíme si povedať pravdu - veľa možností pomoci reálne nemáte. Jedna z ciest je spoločné stretnutie a využitie nekonfliktnej komunikácie a vzájomná diskusia.

Keďže ide o problémy dospelých ľudí, nepomôže vám nič iné ako prejavovať záujem a poskytnúť pomoc nepriamo aj s pozvaním ostatných do riešenia situácie. Vyjadrujte svoje pocity a spoločne hľadajte riešenia. Napríklad: Táto situácia ma trápi, pretože mi na vás záleží. Vidím, že niečo nie je v poriadku, môžeme to spoločne nejako vyriešiť? Máte nejaké návrhy? Ak nie skúste nad nejakými návrhmi uvažovať vy. Stále opakujte, že vašim cieľom je pomoc a že ich ľúbite.

Bohužiaľ je pravda, že človek niekedy môže urobiť čokoľvek, ale keď sa iný dospelý zmeniť nechce zmena pravdepodobne ani nenastane. Sústreďte sa preto aj na seba a svoje myšlienky, ktoré vám táto situácia prináša a snažte sa s nimi vysporiadať tak, aby to príliš nenarúšalo vaše aktuálne fungovanie.

Dôležité je svoje pocity pomenovať aj sa z nich vyrozprávať. Ak máte nejakú dôvernú osobu je to pre vás len plus. Už len vyrozprávanie sa pôsobí terapeuticky a možno vám pomôže získať iný vhľad do situácie.

V prípade, že by situácia pre vás nemala žiadne východisko odporučila by som naďalej prácu na vlastnej osobnosti s nejakým odborníkom. Ja osobne s dospelými nepracujem, preto vám pravdepodobne ani neporadím podľa vašich očakávaní.

Prajem vám však veľa šťastia v živote


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička