Mám fóbiu z pavúkov. Ako ňou netraumatizovať trojročného syna?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám silnú fóbiu z pavúkov. Pri pohľade na nich ma ihneď mykne, dvíha sa mi tep. Pri blízkom kontakte prichádza panika. Mám s nimi veľký problém aj na obrázkoch, aj to slovo mi naháňa zimomriavky. Nedokážem ich ani zabiť (príliš malá vzdialenosť), väčších často krát nezvládnem zabiť ani sprejom. Preto sa často dostávam do veľmi nepríjemných situácií, či už doma alebo vonku. Vadia mi aj tie 2 milimetrové. Tie pocity vo mne zostávajú minimálne niekoľko hodín, počas ktorých nerobím nič iné len podvedome skúmam, či tá mala čierna bodka na zemi nie je zase pavúk. Mávam o nich aj nočné mory. Občas bývam paranoidná a mám pocit, že nejaký po mne lezie. A to hlavne vtedy, keď som ho pred chvíľou videla v tesnej blízkosti.
Dosť tým v živote trpím. Skúšala som to v minulosti riešiť aj s pomocou psychológa, no nemala som dostatok odhodlania. Môj strach a odpor ma vždy silno premohol.
Teraz mám trojročného syna a neviem ako s ním o tom komunikovať. Nedokážem otvoriť knižku kde sú. Naskakujú mi zimomriavky, keď o nich syn niečo povie. Bojím sa, že so začínajúcou jarou sa dostanem do situácie, v ktorej totálne zlyhám. Nechcem, aby aj on mal túto fóbiu. Naozaj mi veľmi znepríjemňuje život.
Ako to teda riešiť so synom?
Uvažovala som, že mu rovno poviem, že mám takýto strach, aby mi ich neukazoval. No bojím sa, že nepochopí závažnosť a bude ma s nimi napríklad strašiť.
Ako to zvládnuť?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
takéto typy strachov môžu naše deti po nás zrkadliť. To znamená, ako keby sme ich my sami k týmto strachom a fóbiám učili, pretože oni nás vnímajú, vnímajú naše emócie a ako na situácie reagujeme. Preto je pravdepodobné, že sa to môže stať.
Keďže sama nie ste momentálne prístupná pracovať s vašim strachom, ovláda vás vo väčšine sfér života. Pravdepodobne jediné čo vám ostáva je odkomunikovať to so svojim synom pravdivo ako to vnímate vy a nezakrývať svoje pocity.
Môžete mu normálne vysloviť to aké máte emócie v súvislosti s pavúkmi. Ja mám z nich strach, veľmi by som bola rada keby to tak nebolo. Pavúky nám nijako neublížia. Pokiaľ ťa zaujímajú, tak pomôcť ti s nimi môže ocko, alebo niekto iný kto sa ich nebojí. Prosím ťa, aby si to rešpektoval ako ja rešpektujem teba.
Zdôrazňujte mu to, že keď máte strach vy neznamená to, že ho majú všetci ľudia. Každý sa môžeme obávať rôznych vecí. Dajte mu príklad ak sa obáva niečoho on aby to pochopil čo tým myslíte.
Dodávajte mu dôveru, že on svoje strachy určite prekoná. Rozprávajte spolu, že čo by mu mohlo pomôcť prekovať z niečoho obavy.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička