Mám dať šikovného, ale bojazlivého chlapca od septembra do školy?

Dobrý deň,

nástup do nového prostredia býva náročný nie len pre deti, ale aj pre nás, dospelých. Predpokladám, že mnohí z nás, ak nie väčšina, sme v prvý deň v škole boli nervózni, hanbliví, ustráchaní.
Do určitej miery je to prirodzené.

Samozrejme, že emocionálna a sociálna pripravenosť na školu sú dôležité, avšak tá emocionálna sa týka predovšetkým stability v emóciách, ústupu plačlivosti, vzdorovitosti, nesústredenosti atď. Tá sociálna predstavuje najmä uvedomenie si svojej roly v porovnaní s rolou učiteľa, určitej samostatnosti, a schopnosti spolupracovať so spolužiakmi.

Predpokladám, že v škole, najmä pri prvákoch sa istá miera hanblivosti, strachu a predĺženej adaptácie predpokladá. Môžete sa poprípade o tom skúsiť porozprávať s pedagógmi, učiteľkami, riaditeľkou školy, do ktorej zvažujete, že by ste syna zapísali. Pýtajte sa, informujte, kľudne takto dopredu.

Môžete sa tiež skúsiť poradiť s nejakou psychologičkou, psychológom, ktorí sa zaoberajú školskou zrelosťou a pripravenosťou na školu.

Mne sa to v tejto chvíli javí ako niečo, čo by syn mohol časom stráveným v škole zvládnuť prekonať. Ale nepoznám ho, mám málo informácií. Každé dieťa je iné. Môže byť taká povaha, a potom sa zrejme nezmení, len sa časom naučí takéto situácie zvládať. Dôležitá je miera hanblivosti a ustráchanosti, akú prejavuje. Či ich nesprevádzajú nejaké iné príznaky, napríklad telesné, popr. úzkosť, či sa trápi, cíti nepríjemne, že je naňho vyvíjaný prílišný tlak. Možno si len neverí, nemá dostatočne vybudovanú sebaúctu. V tomto prípade by som sa tom odporúčala pracovať.

Doma mu poskytujte bezpečie a prijatie, podporu. Rozprávajte sa o škole, o jeho pocitoch, pracujte s emóciami, pýtajte sa ho, čo by mu v nepríjemných chvíľach pomohlo. Oceňujte ho, prejavujte mu dôveru a napĺňajte jeho potreby.