Mám 16 ročnej dcére dovoliť prestup na inú školu?
ZodpovedanéDobrý deň,
momentálne mám problém so 16 ročnou dcérou. Chodí do 1. ročníka na strednú školu, ktorú si sama vybrala. Cez týždeň býva na internáte tejto školy. V škole sa jej celkom darí, má dobre známky, učitelia i spolužiaci ju majú radi.
Od začiatku roka mi doma plače, že tam chodiť nechce. Chce, aby som ju preložila, že je to ťažká škola. Doteraz som odolávala, ale už je to i pre mňa veľmi psychicky náročné. Akonáhle je doma, tak je všetko v poriadku. Ako ide do školy, tak sa začne celá triasť, nechce tam ísť. Plače vraj aj na internáte. Tak mi aspoň povedala.
Chce ísť od septembra na inú školu. Ale, bojím sa, že i na tejto škole začne robiť to isté. Takto isto ma prosila i na základnej škole, aby som ju dala inde.
Teraz je to s nou už veľmi ťažké. Minule si išla z trucu rezať žily jednorázovou žiletkou. Na tej druhej škole by to mala veľmi náročné hlavne kvôli dochádzaniu do školy. Podľa mňa to dochádzanie nezvládne a v septembri mi začne robiť to isté. Stále sa s ňou o tom rozprávam, nepomáha nič.
Čo robiť?
Mám je dovoliť ísť na inú školu?
Alebo sa nemám nechať vydierať a nedovoliť to?
Keď nedovolím, tak sa bojím, že si aj niečo spraví. Ale na školu, kde momentálne je som ju nenútila ísť. Nechcela som jej to ani dovoliť, ale silou mocou tam ísť chcela. Teraz sa mi ta škola veľmi páči. Hlavne to, že je tam na intráku, chodí von, má kamarátov. Doteraz bývalá celé dni sama doma.
Čo mi odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
vždy za nejakým správaním navonok sa skrýva určitá potreba. Emočné stavy, ktoré zo situácie vyplývajú sú pre dcérku pravdepodobne veľmi silné. Preto základom je prísť na to, že z čoho to celé pramení.
Je jasné, že len na základe vášho popisu vám jednoznačne neviem odpovedať na otázku, či máte dcérku preložiť alebo nie.
V tomto prípade vo všeobecnosti pomôže, keď k dcére budete pristupovať skôr ako ku "partnerovi". Prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.
Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera, počúvate ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom.
Do riešenia situácie ju skúste zapojiť. Opýtajte sa jej čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Skúste jej dať aj nejaké návrhy. Mrzí ma, že sa takto cítiš, ako by som ti mohla pomôcť? Skúsme spoločne prísť na nejaké riešenia.
Môžete jej povedať ako celú situáciu vnímate vy a následne ju aktívne počúvajte a neprerušujte. Môžete jej navrhnúť, že keď nevie ako teraz z toho von pomôcť jej môže nejaký psychológ ak chce, s ktorým sa môže porozprávať.
Môžete skúsiť ísť na dcérku ako keby z iného pohľadu: Keby si videla niekoho iného takto reagovať, čo by si si pomyslela a akoby by si reagovala? Takto môžete spoločne prísť na nové nápady.
Dávajte jej najavo lásku. Hovorte jej, že ste rada, že ju máte. Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada.
Pravdepodobne je dcérkin problém zakotvený niekde hlbšie a bolo by na mieste ho odhaliť, aby jej to neprinieslo problémy do budúceho života. Ak si preto nebudete vedieť rady v komunikácií s dcérkou vyhľadajte odborníka pre dlhodobejšiu spoluprácu.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička