Má typ spoločného trávenia času a manželov prístup negatívny vplyv na syna a na jeho správanie v budúcnosti?

Dobrý deň,

z toho čo píšete vidím, že prístup manžela k synovi nie je miestami veľmi vnímavý a rešpektujúci a tiež nie je podľa vašich predstáv.

Často presadzuje výchovu založenú na moci, strachu, neprijatí emócií a presadzovaní svojho. Tiež je jeho prístup ku synovi nepredvídateľný a nekonzistentný.

Neviem, či je upozorňovanie ho na to na niečo dobré, či to v ňom niečo zanechá, zmení. Určite je dobre sa s ním rozprávať o tom s čím nesúhlasíte a ako to vidíte vy. Môžete mu poskytnúť nejakú literatúru na túto tému. Ak sa však zmeniť nechce, zrejme sa ani nezmení.

Určite treba premýšľať čo viete spraviť vy, aby sa syn cítil lepšie. Treba ho v tých náročných chvíľach ošetriť, poskytnúť mu útechu, podporu. Odzrkadliť mu ako sa asi cíti, prečo ocko tak zareagoval, že sa nahneval a nevedel inak. Hlavne aby to nebral ako svoju vinu, aby to neznižovalo jeho sebaúctu. Tiež potrebuje, aby ste sa s ním vy rozprávali vnímavo. Potrebuje aspoň jedného takéhoto človeka. Vytvárajte mu bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Láskavo nastavujte hranice.
Prejavujte mu dôveru, oceňujte ho. Nechajte ho o niečom rozhodovať. Venujte mu pozornosť a prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Je prirodzené, že každý rodič vychováva inak, každý ma inak nastavené hranice. Každý si nesieme so sebou a prenášame na dieťa vzťahovú väzbu, ktorú sme si vytvorili v detstve s našimi rodičmi. Máme to hlboko zakorenené a zmeniť to vyžaduje nazrieť do seba a pracovať na tom.

S každým rodičom si dieťa buduje iný typ vzťahovej väzby. Dobré by bolo však mať nastavené hranice v dôležitých veciach konzistentne a rovnako u oboch. Sú to najmä hranice týkajúce sa toho, že ľudia nie sú na ubližovanie, bitie, ťahanie, strkanie, že ľudia nie sú na kričanie. Že sa rozprávame slušne, veci nie sú na ničenie.

To sú také základné. Avšak bolo by najlepšie ak by ste čo najviac rodinných pravidiel dodržiavali doma všetci rovnako. Dobré by bolo nastaviť pravidlá ohľadne médií. Syn je ešte malý a akčné filmy, bitky, strieľačky pre neho určite nie sú vhodné. Ani trávenie času na mobile.
Čo sa týka "zápasenia" s mužom, tento druh hry je relatívne bežný a synček pri ňom môže vybiť energiu a vytvára si s manželom vzťah. Dôležité však je ako táto hra vyzerá, nakoľko je len "akože" a srandou.

Ak by bol muž ochotný, určite by bolo dobré absolvovať nejaký kurz, poradenstvo v oblasti výchovy. Čím viac osôb, ktoré sa k dieťaťu správajú vnímavo a rešpektujúco dieťa má, tým lepšie. Týmto prístupom sa dieťa stáva zodpovedné, vnútorne motivované, samostatné.
Prístupom založeným na moci a strachu sa stáva poslušné, nesamostatné, nezodpovedné a do budúca je predpoklad, že bude mať nízku sebaúctu.

Ak premýšľate ako ďalej, zamestnáva vás to, môžete absolvovať aj poradenstvo u psychológa. Ak by bolo správanie muža pre syna zraňujúce a deštruktívne, určite s tým treba pracovať a zvážiť ako ďalej.