Dobrý deň,
mám trojročného syna, ktorý má poruchu reči, hyperaktivitu a zníženú pozornosť. Prvé slová začal hovoriť asi tak pred 3 mesiacmi, keď mal 2 roky 8 mesiacov. Väčšinu komolí, len málo slov (možno 5) vie použiť funkčne.
Vie pomenovať predmety v knihe, alebo aj iné predmety, na ktoré ukážem. Problém má v komunikácii. Musím mu pripomínať kedy aké sloveso má použiť, stále to pletie.
Slová zatiaľ nespája. Klinická psychologička si takisto myslí, že má poruchu reči. Musím na neho rozprávať jednoducho. Inak už pozná abecedu, niektoré čísla, rozoznáva tvary, vie roztriediť kocky podľa farieb, niektoré aj pomenovať. Logika mu funguje perfektne.
Stále však potrebuje byť v pohybe. Keď stojí na mieste, tak musí minimálne skákať alebo sa točiť dookola. Takisto jeho pozornosť je oslabená, tým ako stále pobehuje, musím sa ho snažiť zaujať, aby so mnou pár minút niečo robil.
Skončil mi rodičák a neviem kam s ním. V autistickom centre, kde s ním pracovala špeciálna pedagogička, tak tá nám odporúčala ho dať do normálnej škôlky. Vraj je šikovný. Problém je, že je plienkovaný a zje len to, čo chce on a tie jedlá sa opakujú. Odmieta nové chute.
Rozmýšľala som nad MS s narušenou komunikačnou schopnosťou.
Zoberú tam plienkované dieťa?
Ako ho naučiť na nočník, keď on vôbec neobsedí a ani za mnou nepríde, že potrebuje na toaletu?
Je lepšie byť s takým dieťaťom doma?
Mohla by som si vybaviť platený rodičák?
Ďakujem za
Dobrý deň,
či zoberú do konkrétnej MŠ plienkované dieťa, to skutočne neviem. To je otázka zrejme priamo na MŠ, nad ktorou uvažujete. Záleží od ich prístupu, postoja, ochoty.
Tak isto čo sa týka rodičovského príspevku. Zrejme si viete požiadať o jeho predĺženie. Neviem však aké kritéria musí spĺňať syn, za akých podmienok to je možné. V sociálnej poisťovni vám povedia viac.
Pri odplienkovaní má každé dieťatko iné tempo. Syn je vo veku kedy je ešte relatívne bežné, že dieťa nie je odplienkované. Navyše píšete o mnohých jeho špecifických potrebách, takže to mierne oneskorené tempo môže byť spôsobené aj tým.
Ideálne je nenútiť ho, skôr mu komunikovať dôsledky, vložiť mu do rúk dôveru a dávať mu na výber kam chce ísť, aby sa nezablokoval. Komunikujte mu emócie a vo všeobecnosti komunikujte empaticky. Vytvárajte prijímacúce a bezpečné prostredie.
Ak si sadne na nočník, toaletu, oceňte ho, aj keď sa mu možno nepodarí vykonať potrebu.
Skúste poprípade keď už náhodou sedí, nájsť niečo, čo ho tam udrží.
Či by bolo lepšie byť so synom doma, neodvážim sa povedať. Lepšie by sa zrejme dokázali vyjadriť odborníci, ktorí ho poznajú, sledujú ho. Záleží od jeho zrelosti, vášho vzťahu, emocionálnej pripravenosti. Škôlka môže byť pre neho prínosom, ak načasovanie bude správne.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com