Jeden a pól ročný syn je tvrdohlavý a vynucuje si veci plačom. Ako na jeho správanie reagovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
podľa vašich odpovedí Vás pokladám za vynikajúcu odborníčku, preto u Vás hľadám pomoc.
Ide o mladšieho synčeka (má rok a pól, starší 3). Oboch synov vychovávame rovnako, v slobode a rešpektujúco. So starším synom sme nič podobné nezažili, preto si neviem rady.
Malý syn je veľmi šikovný, komunikuje, už hovorí pár slov, napodobňuje zvieratká, stroje, vie vypočuť kratšiu rozprávku. Na druhej strane je veľmi tvrdohlavý.
To, že napríklad nechce nosiť sandálky, len jedny tenisky, mu akceptujeme (síce sa núka aj tu otázka, či je to v jeho veku ok). Nemá rád kúpanie, pri vode sa ani nenamočí, ani nevyzuje, lebo nerád chodí bosý. Akceptujeme to, nenútime ho. V podstate, k ničomu nie je nútený. Ani by sa to nedalo, lebo on by plakal, až by zašiel (napríklad pri pokuse obuť mu sandálky).
Avšak, problém je pri každom jedení. Niekedy jednoducho nechce jesť to, čo je na tanieri alebo chce jesť sám, rukami alebo ho nahnevá, že mu pohnem tanier a podobne. Jednoducho, stále si nájde problém a začne plakať, revať, až asi ani sám nevie dôvod.
A vtedy vôbec neviem, čo robiť. Väčšinou, ak počkám v kľude, prejde ho to a nakoniec sa naje alebo ho nakŕmim.
Dnes však na obede u svokrovcov (papal polievku, ale zbadal, že ostatní už jedia druhé, tak prestal chcieť polievku a hlasne s plačom sa dožadoval druhého chodu) som si vypočula, že nie sme dosť prísni a treba mu zakázať plač, oni by aj capli po zadku.
Chcem konzistentne reagovať, ale nie s potláčaním vôle dieťaťa. Neviem, kde je v tomto prípade hranica a ako ju dodržať?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku, aj za milé slová.
Synček je momentálne v období, kedy sa chce presadzovať sám. Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, poprípade začne plakať. Takže, ak chce doma skúšať sám, a Vy máte na to priestor, skúste mu to umožniť.
Zdá sa, že už máte vybudované stratégie, ako Vám to funguje. Môžete mu kľudne povedať, že neviete čo teraz, že vidíte, že sa hnevá. Pýtajte sa. Chcel by si jesť sám? Mám ti pomôcť? Poprípade reflektujte, čo vidíte. Hneváš sa. Zdá sa, že chceš jesť sám. Chvíľku počkám a potom mi ukážeš, povieš.
Hranice sú veľmi veľká téma. Nie sú nikde dané. Určujete si ich Vy. Musíte preto poznať kde sú Vaše hranice, s čím ste ešte OK. Avšak, keď už raz hranicu dáte, treba dbať na to, aby bola dodržaná a aby zostávala konzistentná.
V tejto konkrétnej situácii u svokrovcov by som synovi zreflektovala. Zdá sa, že už nechceš jesť polievku, ale dať si hneď druhé.
Dôležité je, aby ste v tom mali Vy jasno, či chcete trvať na tom, aby zjedol aj to, aj to (a premyslieť si, čo tým chcete docieliť) a potom môžete zvažovať ako to docieliť, aj keď by to bol asi boj.
Alebo či je to pre Vás v poriadku, ak polievku nedoje celú. Skôr môžete potom uplatniť dôsledok, že keď sa rozhodne jesť druhé, tak ak by sa náhodou rozhodol jesť naspäť polievku, tak tú už nedostane.
Úprimne sa mi však nezdá, že synček testuje hranice. Skôr sa chce presadiť, u svokrovcov možno chcel robiť to čo Vy ostatní. Nabudúce môžete zvážiť či ho nepočkať a jesť naraz.
Sama píšete, že neviete kde je hranica. Možno ju tam ani nemáte, a vôbec neriešite či chce syn už druhé alebo nie.
Veď aj my dospelí niekedy nemáme chuť dojesť všetko.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com