Je správanie môjho trojročného syna ešte v poriadku, alebo máme vyhľadať odbornú pomoc?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho syna, ktorý mal prednedávnom 3 roky. Od septembra navštevuje MŠ. Podľa mňa sa adaptoval dobre, bol asi jediný, ktorý neplakal a ani neplače. Zje všetko, čo nezje jeho. Ostatným deťom neubližuje. Je skoro vždy veselý, rád sa hrá s legom a autíčkami (hlavne záchranárskymi).

Lenže učiteľky sú z neho na nervy, lebo je stále v pohybe. Nechce sa zapájať do hier a aktivít, ktoré robia spolu s ostatnými. Vonku im uteká (myslím, že to robí náročky) a má z toho srandu, keď ho naháňajú. Lenže ja sa o neho bojím, aby fakt nevybehol na cestu, alebo sa nestratil.

Na svoj vek tiež málo rozpráva. Rozumie úplne všetkému, ale aktívne používa len cca 60 slov. Ak niečo chce, buď povie slovo, alebo ukáže. Keď je sám, tak dosť využíva svoju "hatlančinu", ktorej rozumie iba on sám (sám si melie s jazykom). Hygienické návyky má zvládnuté super. Veľa sa hráme aj spolu, čítame a prezeráme knižky, skladáme puzzle.

Syn sa zahrá aj so staršou sestrou, ale tej už viackrát zničí nejaké hračky, tak sa s ním nechce veľmi hrať. No napriek tomu to je doma celkom fajn. Skôr ma trápi tá škôlka, že skoro každý deň je na neho nejaká sťažnosť (nezapája sa, uteká, nespolupracuje, neposedí, robí si čo chce). Pritom príde domov a akoby mu niekto vypol gombík. Je pokojný a pekne sa hrá. Som z neho fakt zmätená a neviem, či jeho správanie nejako riešiť.

S manželom sme mu doma dohovárali, aby v škôlke rešpektoval učiteľky, neutekal a spolupracoval, ale nič sa nezmenilo. A mňa už po každej sťažnosti bolí srdce.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem