Dobrý deň,
chcela by som s vami poradiť, ako reagovať na niektoré veci, ktoré dcérka v poslednej dobe hovorí. Ma čerstvé 3 roky, ročného bračeka a od septembra chodí do škôlky. Neplače tam, ale ani sa do škôlky nepýta napr. cez víkend.
Od septembra (približne to začalo nástupom do škôlky) mi hovorí zvláštne veci. Napríklad sa nechce česať. Povie, že ona nechce byť učesaná, ona chce byť taká škaredá strapatá ako bola. Keď je špinavá od jedla, tak normálne amok chytí, keď ju chcem umyť. Ani sama sa nechce umyť, lebo chce byť taká špinavá.
Bračeka občas buchne a poštípe. Keď jej vysvetľujem, nech to nerobí, že ani jej by sa nepáčilo, keby ju niekto poštípal, tak povie, že jej sa to páči.
A ona chce, aby sme ju poštípali a vraj má rada, keď ju to bolí. A ona chce, aby to bračeka bolelo, lebo sa jej to páči. Pripadne, keď niečo umývam, tak ona chce, aby to bolo také, ako predtým, neumyté a špinavé.
Včera som jej spomínala, že pôjdem na operáciu očiek, aby som dobre videla. Jej reakcia - nie, nechoď, ja nechcem, aby si dobre videla. Mne sa to nepáči, že budeš dobre vidieť.
Je to bežné správanie trojročného dieťaťa?
Ako mám reagovať?
Som trpezlivá, vysvetľujem, veľa sa jej venujeme. Je veľmi inteligentná na svoj vek, ale zase nie sme jej otrokmi a nie všetko jej dovolíme. Má určené hranice.
Neviem, z čoho tieto reči pramenia. Niekedy sa kvôli takýmto veciam aj rozkričí alebo rozplače.
Ďakujem za radu
Dobrý deň,
rozumiem, že ste znepokojená. Naozaj, niektoré vyjadrenia dcéry sú zvláštne, avšak skôr ako o tento vonkajší prejav ide o tom, čo to môže spôsobovať.
Pravdou je, že braček sa jej narodil v jednom z najcitlivejších období. Mohla stratiť nejakú istotu. Zároveň začala chodiť do škôlky, čo je pre každé dieťa obrovská zmena. Navyše tam mohla kľudne niečo počuť, deti mnohokrát vravia, čo počuli niekde vonku alebo doma a možno priniesli aj nejaké nepríjemné témy, výroky.
Keď robí bračekovi zle, určite jej treba dať hranicu. Aj fyzickú. Pomenovať správanie, dať limit (ľudia nie sú na štípanie) a ponúknuť alternatívu (môžeš štípať hračku). Tak isto keď povie, že jej sa to páči, aj to pomenujte a dajte hranicu. Vravíš, že by sa ti páčilo keby ťa niekto poštípal. Ľudia ale nie sú na štípanie, teda ani ty nie si na štípanie. Môžeš skúsiť štipnúť do gauča.
Podobne treba pristupovať aj v ďalších situáciách. Najradšej by si zostala špinavá. Umývanie je dôležité pre zdravie. Umyť sa treba. Povedz mi, keď budeš pripravená sa umyť. Poprípade umyjem ťa ja, alebo ocko? Umyjem ťa ja alebo to chceš skúsiť sama? Deti lepšie reagujú ak si môžu vybrať. Avšak neustúpte. Môže sa hnevať. Vtedy zase pomenujte emóciu. Hneváš sa na mňa, lebo vravím, že sa máš umyť. Chápem. Umyť sa však treba.
Môže byť, že len vraví z nejakého vzdoru opak toho, čo vravíte vy. Poprípade takýmto správaním niečo získava. Alebo je za tým niečo úplne iné. Naozaj ťažko povedať.
Skúste s tým pracovať, jasne stanovte hranice, trvajte citlivo na ich dodržaní, pomenujte situácie, emócie, prijímajte ich. Vnímajte dcérku, jej signály a reagujte na jej potreby. Vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie. Ubezpečujte ju, že je dôležitá, že ju ľúbite, trávte nejaký kvalitný čas len s ňou.
Ak sa vám budú jej vyjadrenia zdať priveľmi znepokojivé, popr. sa to bude stupňovať, príde s nejakým výrokom, ktorý vás vystraší, budete vidieť, že sa nič nemení, že cítite diskomfort aj vy aj ona, kontaktujte odborníka.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com