Je agresivita u 2,5 ročného syna v poriadku?

Dobrý deň,

synček testuje hranice. Zisťuje čo si dovoliť ešte môže a čo už nie. Mnoho detí takto skúša. Môže byť aj možnosť, že niekde takéto správanie odpozoroval.

Na ihrisku, aj inokedy keď ohrozuje iných ľudí, mu treba nastaviť hranicu.
Poskytnúť empatickú reakciu, popísať, pomenovať situáciu a emócie. A následne nastaviť hranice.

Buchol si chlapčeka. Ľudia ale nie sú na udieranie. Môžeš udierať sem - na lavičku, na kýblik, popr. vnútri na gauč.

Vo všeobecnosti sa hranice nastavujú v 3 krokoch.
1. Pomenovanie pocitov, situácie, jej prijatie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Ponúknutie alternatívy.

Zrejme to nebude fungovať na prvýkrát, treba byť však v nastavovaní hraníc konzistentný, trvať na ich dodržiavaní.

V situáciách fyzického napadnutia iných, poprípade ničenia predmetov, môžete dať aj fyzickú hranicu. Chytiť ruky, poprípade postaviť sa do cesty, popr. predmet, ktorý chce ničiť, dať preč.

Krik je samozrejme pre dieťa ohrozujúci, samozrejme však, že sme len ľudia. Dôležité je potom sa dieťaťu ospravedlniť, vysvetliť prečo ste tak zareagovali, ukázať, že je normálne sa nahnevať, avšak nie kričať po sebe. Že aj dospelí niekedy hnev nezvládnu, a že sa to dá napraviť.

Dôležitý je tiež pomer ohrozujúcich situácii k tým prijímajúcim, bezpečným.

Čo sa týka, že je synček stále v pohybe, je to bežné u viacerých detí. Niektoré viac premýšľajú, ťažšie hlavu, niektoré majú motorický nekľud. Ak by sa vám ohľadne tohto niečo nepozdávalo, poraďte sa s pediatrom.

Vytvárajte synovi bezpečné a prijímajúce prostredie, poskytujte empatiu, prijímajte emócie a pomenúvajte ich, nastavujte láskavé hranice a trvajte na ich dodržiavaní.