Ide o vzdor u 2,5 ročnej dcérky?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom mojej 2,5 ročnej dcérky. Má dvoch kľudných súrodencov - mladšieho a staršieho. Dcérka od narodenia stále plakala. Najskôr sme plač pripisovali kolikám. Potom na istú dobu prestala plakať a od 9 mesiaca sa objavili silné plače. To som práve čakala tretie dieťatko.
V tomto období prežila hospitalizáciu s mužom a odvtedy sú nerozlučná dvojka. Stále ho vyhľadáva, dožaduje si jeho pozornosť. Keď mala 1,5 roka, tak začal silný vzdor, krik a plač. Vždy, keď niečo chcela, tak manžel jej to dal. Teraz vie už rozprávať a vzdor prechádza do niečoho, čo som ešte nevidela. Ona vlastne preplače pol dňa.
Niekedy sa to vyhrotí až tak, že nám ničí nábytok, hádže veci a stoličky po zemi a aj seba. Keď ju chceme vziať na ruky. tak škriabe, kope a už neakceptuje nikoho. Ani manžela. Toto trvá nejakých 30 minút a po tomto výstupe sa sama ukľudní a príde nám povedať, že ju nemôžme ľúbiť. U nej sa teraz všetko točí o tom, čo môžme a čo nemôžme. Niekedy si myslíme, že iné slovo ani nepozná.
Ako máme k nej pristupovať?
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Môže ísť naozaj o vzdor, ale osobne si myslím, že v kombinácii s niečím. Možno ťažšie prijala pozíciu medzi súrodencami, narodenie mladšieho súrodenca, hospitalizáciu alebo niečo iné.
Dieťa má vždy nejaký dôvod na to ako sa správa. My vidíme správanie, ale za tým je nejaká emócia a za ňou potreba, ktorá často nie je vedomá ani samému dieťaťu. Ideálny stav by bol, keby sme prišli na to, aká potreba je za správaním.
Ťažko povedať pokiaľ nepoznám bližšie podrobnosti.
Každopádne treba byť pri nej. Každú ťažkú situáciu skúsiť brať ako príležitosť na zblíženie a naučenie sa niečoho nového.
Dajte dcérke najavo, že ste pri nej, že ju počúvate, snažíte sa rozumieť, že vám na nej záleží.
Priznajte jej emócie. Čupnite si k nej a snažte sa tú silnú emóciu zmierniť, dostať ju do kľudu.
Tiež treba nastavovať hranice. Ničiť veci nemôže. Ani hádzať veci, ktoré môžu niečo zničiť alebo sa samé zničiť. Môžete jej dať aj fyzickú hranicu, chytiť jej ruku, popr. tú vec, ktorú chce hodiť a vnímavo jej to odkomunikovať.
Ak máte pocit, že sú jej reakcie pre vás náročne zvládnuteľné, že si neviete rady, skúste sa poradiť s psychológom. Dá vám rady ako komunikovať, popr. spolu prídete na to, čo môže vašu dcérku trápiť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com