Ide o vzdor, nerozhodnosť či tvrdohlavosť?
ZodpovedanéDobrý deň,
potrebovala by som radu ohľadom správania nášho 22 mesačného syna, ktorý je od malička impulzívne a tvrdohlavé dieťa. V poslednom čase máva zvláštne výbuchy. Akoby sa nevedel rozhodnúť, čo vlastne chce.
Každé ráno si odmieta umťt zúbky, odmieta sa prezliecť z pyžamka, odmieta ísť dole jesť. Všetko robí stále s prehováraním. Odmieta väčšinu vecí, čo po ňom chceme, pričom sú to bežné denné činnosti. Keď mu poviem, že sa ideme kúpať, tak povie nie a odmieta ísť do vane. Tak mu poviem dobre, ešte sa dohraj a môžeme ísť. Vtedy začne cirkus, že on chce ísť do vane. Začnem ho vyzliekať a začne kričať, že sa nechce kúpať. Poviem dobre tak počkáme a zase kričí, že sa chce kúpať. A dookola.
Dnes ráno mal ísť cikať, tak kričal, že nechce. Nedali sme ho a v tom zase amok, že chce cikať. Keď ho dám na nočník, kričí že nechce. Dám ho preč, zase kričí cikať.
Strašne sa nahnevá, trasie sa a plače. Dookola opakuje nie a nechcem. A takto vie byť taký aj pol hodinu, hodinu. Žiadne vysvetľovanie v kľude nepomáha. Potom sa ukľudní a ide svoje. Stále čakáme, že čo ho zase nahnevá, čo zase nebude a bude chcieť. Už začíname byť trocha zúfalí, lebo je úplne nepríčetný.
Aký je Váš názor na synove správanie?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem za radu
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
syn je akurát v období, ktoré sa nazýva obdobím autonómie a vôle. Mnoho vecí chce skúšať sám, ale mnoho vecí mu ešte nejde a je z toho frustrovaný. Chce sa sám presadiť, učí sa hovoriť nie, testuje hranice. Je to veľmi náročné obdobie, ale zároveň môže byť aj veľmi plodné a dieťa sa počas neho môže veľa naučiť.
Rodič sa v prvom rade potrebuje obrniť trpezlivosťou. Skúste na každú ťažšiu chvíľu nazerať ako na chvíľu, kedy sa so synom môžete zblížiť a niečo ho naučiť.
Dieťaťu treba pomenovávať čo zažíva. Hneváš sa. Zdá sa, že sa sám nevieš rozhodnúť čo robiť. Môžem ti nejako pomôcť? Dieťa treba sprevádzať, dať mu pomocnú ruku. Malo by cítiť, že ste tam preňho, ale že mu dávate priestor. Vyvážiť to býva niekedy ťažké.
Dobré je tiež skúšať pracovať s pravidlami a hranicami. Nastaviť si budík keď treba niečo dodržať. Poprípade nejako inak ohraničiť čas. A keď to dieťa frustruje, pracovať s tou frustráciou zase pomocou pomenovania pocitov, trpezlivého prístupu.
Je to náročné obdobie, verím, že je to niekedy ťažké zvládnuť, ale robíte čo sa dá. Niekedy si kľudne dovoľte z tej náročnej situácie odísť, nadýchnuť sa a následne riešiť ďalej.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com