Dvojročný syn sa bojí kúpať. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

u detí sa v rôznych obdobiach striedajú rôzne strachy. Môže ísť teda len o obdobie. Ale tiež môže mať zlú skúsenosť, niečo nepríjemné zažil, inak si vysvetlil, skrátka niečo sa mohlo stať.

Dospelí, na rozdiel od detí, svoje emócie vedia regulovať, spracovať ich, máme stratégie na zvládanie takto náročných situácii. Deti ich ešte nemajú a úlohou nás, rodičov, je byť ich sprievodcami a takýmito situáciami ich previesť a niečo ich naučiť.

To, že sa synček bojí je skrátka fakt. Je to emócia, na ktorú má nárok. A nárok má aj na reakciu na túto emóciu. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, že prejav strachu je u syna taký aký je neznamená, že ide o niečo nežiadúce. Skrátka to takto prežíva.

Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie. Ak jeho strach príjmete a budete s ním pracovať, posilníte vzťah, synček bude cítiť istotu, bude vám dôverovať a obraciať sa na vás aj v iných situáciách. Netreba teda jeho strach banalizovať, negovať, vyhovárať mu ho, popr. sa ho snažiť čo najrýchlejšie zastaviť.

Dôležité je so strachom pracovať. Synovi ho treba priznať, pomenovať, odzrkadliť. Pre neho je ten strach reálny. Tým sa dieťa upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním. Dajte synovi najavo, že ho prijímate, že ste pri ňom, snažíte sa mu rozumieť, počúvate ho. Ukážete mu, že to čo cíti je dôležité.

Učte ho rozlišovať strach - odstupňovať ho, pomenovať jeho silu (napr. pokiaľ ho má - po kolená atď). Tiež sa ho môžete pýtať kde ten strach cíti v tele. Toto robte keď bude v kľude, napr. večer keď sa budete vracať k tej situácii v rozhovore, popr. aj predtým ako sa idete kúpať. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, poprípade mu dajte nejaké návrhy na výber.
Toto lepšie funguje pri starších deťoch, nakoľko synček zrejme ešte nie je verbálne takto zdatný. Skúšajte mu len dávať nejakú ponuku, aplikovať nejaké postupy, všetko mu komunikovať, jeho emócie verbalizovať a podľa jeho signálov budete vidieť či a čo funguje.

Hygiena je niečo čo absolvovať treba. Určite na tom netrvajte každý deň, ale určite podľa potreby áno. Vyčlente si na to dosť času, aby ste so synčekom mohli pracovať a ísť na to pomaly. Možno mu ponúkajte nádobky, ktorými ho pooblievate pomaly, handričky, skúste nejakú hračku atď. Hľadajte.

Sľúbenie odmeny môže byť motivujúce, ale z dlhodobého hľadiska neefektívne.

Doma synovi poskytujte bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Používajte otvorené vety, bez konca, bez rôznych uzáverov. Tak synovi dávate možnosť prejaviť svoje strachy, obavy. Nechávajte mu čas na voľnú hru, ale buďte pri ňom.

Prejavujte mu lásku a pozornosť. Tiež porozumenie. Komunikujte empaticky a láskavo. Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať (s ohľadom na vek). Oceňujte ho - viem, že to bolo pre teba náročné tam ísť, ale zvládol si to. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Ak by a to nezlepšovalo, neprechádzalo, popr. naopak, poraďte sa s odborníkom.