Dobrý deň,
môj syn mal pred mesiacom 2 roky. Je to šikovný chlapček, ale poslednú dobu má veľmi nežiadúce správanie. Manžela hocikedy bezdôvodne uhryzne, uštípne. Dnes mu z ničoho nič pri hre naschvál pichol do oka prstom.
Keď muž umýva riad, tak syn príde a zozadu ho buchne hlavou do stehna, alebo ho uhryzne. Mne to nerobí, robí to iba manželovi.
Skúšali sme mu dohovoriť, že sa to nesmie a že tatinka to bolí. Aj sme skúšali zvýšiť hlas, capnúť po roku. A nič nepomohlo. Pripadá mi to, že syn má z toho zábavu, radosť a smeje sa z toho.
Keď na neho nakričí môj manžel, tak uteká s plačom ku mne. Keď na neho nakričím ja, tak tiež začne plakať a dožaduje sa, aby som ho vzala na ruky a postískala. Sľúbi, že viac to neurobí. Ide pofúkať hryzanec, povie tatinovi prepáč, dá mu pusu. Ale o pár hodín to robí znova.
Ako ho to odnaučíme?
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
niektoré deti v istom období skúšajú hranice, poprípade v emócií nevedia ako zareagovať a skrátka udrú.
V tejto chvíli treba pracovať s emóciami a nastaviť hranicu.
Pomenujte čo synček cíti, zažíva, prežíva.
Udrel si ocka. Vidím, že ocka hryzieš. Niečo sa deje. Asi sa hneváš.
Ľudia ale nie sú na hryzenie, udieranie, bitie atď.
Môžeš udierať do gauča, vankúša atď. Dajte mu skrátka nejakú alternatívu.
Samozrejme, pokiaľ vidíte ako ide syn udrieť manžela, môžete dať aj fyzickú hranicu. Chyťte mu ruku, povedzte nie, ľudia nie sú na udieranie.
A následne zopakujte všetky tri body.
Deti sa učia zvládať svoje emócie, prevalcujú ich. Synček tak robí z nejakého dôvodu. Buď sa mu niečo nepáči, možno vyžaduje otcovu pozornosť, poprípade skúša hranice. Dôležité je prijať jeho emóciu, jeho ako osobu, skúsiť sa k nemu priblížiť, dať mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.
Dajte mu len najavo, že to správanie nie je prijateľné, ale nie on.
Venujte mu veľa pozornosti, prejavujte lásku. Vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie a napĺňajte jeho potreby.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com