Dvojročná dcérka neposlúcha a robí napriek. Ako to máme riešiť?
Zodpovedané23. okt 2019
Dobrý deň,
moja dvojročná dcérka bije svojich starých rodičov, svojho otca a aj mňa. Dáva nám facky, škriabe nás a je veľký nervák. Keď sa jej niečo nepodarí, tak hneď sa rozčúli a vrieska.
Keď jej dáme jedlo, tak ho rozhadzuje po zemi. Džús vylieva po dlážke. Robí zle. Vždy jej všetko pekne vysvetlím, že sa to nesmie, že to nie je pekné. Začne sa smiať a urobí to znova. Ako keby z trucu.
Skúšala som jej dať po zadku, skúšala som na ňu povrieskať a nič nezabralo. Som unavená, nevyspatá, berie mi energiu.
Ako mám postupovať?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Dcérka je ešte relatívne malá, učí sa ako funguje svet, objavuje emócie, zisťuje čo a ako.
Je prirodzené, že keď sa jej niečo nepodarí, poprípade sa niečo deje inak, ako by si želala, tak kričí, zúri. Nemá ešte vybudované iné mechanizmy ako svoju emóciu zvládnuť a takto sa jej darí vysporiadať sa s frustráciou.
Vtedy k nej treba prísť, jej emóciu prijať a pomenovať jej ju. Dávate jej tým najavo prijatie, záujem, porozumenie. Zároveň sa dcérka učí spojiť pocit s pomenovaním emócie. Tento prístup tiež dieťa ukľudňuje.
Dôležité je nastaviť jej aj jasné hranice. Nastaviť ich ale treba citlivo a vnímavo, avšak treba na nich trvať.
Treba pomenovať stav, opísať situáciu, následne nastaviť limit/hranicu a posledným krokom je ponúknutie alternatívy. Toto všetko sa dá robiť keď je dieťa v kľude, nakoľko pod vplyvom silných emócii nie je schopné vnímať.
V stave ohrozenia (bitie) ublíženia, poškodenia vecí, môžete dať aj fyzickú hranicu - rukou chytiť predmet, ruku dieťaťa.
Neodporúčam tresty, ani prílišné vrieskanie, dieťa by malo začať robiť veci preto, že je to tak správne, nie pod hrozbou, zo strachu pred autoritou. Odporúčam partnerský rešpektujúc prístup, prijatie a bezpečie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com