Druhák chodí s plačom do školy a bez rodičov sa bojí. Ako mu môžeme pomôcť?
Zodpovedané25. apr 2022
Dobrý deň,
syn je v 2 ročníku a má problém chodiť do školy. Chodí s veľkým strachom, plačom, ťažko sa mu dýcha. Keď si večer ľahne spať, tak hovorí ako sa bojí zajtrajšieho rána. Ráno veľký plač.
Trvá to asi 8 mesiacov. Chodí na psychoterapie, ale to iba zhoršuje. Nevedia prísť na to, z čoho to je. Ja som prišla na to, že on sa bojí zostať bez mňa a manžela. V škole si nevie dať rady. Posielajú ho na psychiatriu na liečenie, aby lezal v nemocnici.
Keď doma idem vešať prádlo, tak začne plakať a je vyľakaný, že kde som.
Je to separačná úzkosť?
Existujú nejaké sedenia, kde sa naučíme ako pomôcť silne naviazanému dieťaťu na rodičov?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
pravdepodobne tu pôjde o kombináciu viacerých faktorov u vášho synčeka. Váš synček môže byť úzkostlivý, prípadne mohla nastať nejaká zmena v škole, teda môže to byť spôsobené s časti aj externými faktormi. Dôležité je poznanie celkovej anamnézy dieťaťa a pod.
Existujú rôzne techniky pre úzkostlivé detičky. Nie každá technika môže vyhovovať. Neviem akú dlhú dobu navštevujete terapie, lebo tiež to má svoje štádiá a proces a nedá sa niekedy efekt vidieť hneď. Takže v prípade, že dlhodobo nevidíte efekt, ale naopak je dobré o tom s terapeutom hovoriť a dohodnúť sa na ďalšom postupe prípadne zmene.
Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste. Buďte jeho sprievodcom.
Prihliadajte na jeho potreby a emócie, nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Tým sa syn upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.
Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Môžete sa ho spýtať aj to, čo by potreboval, aby to zvládol. Otvorene s ním o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedel povedať nič čo by mu mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy, napr. čo pomáha vám keď sa bojíte. Niekomu funguje dýchanie, rátanie, vizualizácia dobrého výsledku a pod.
Ako pomôcku, aby si syn dokázal lepšie zvedomiť to, z čoho má strach a tým aj so svojimi pocitmi pracovať môže pomôcť kreslenie. Následne papier môžete spoločne roztrhať ako keby ten strach zničilo. Takto môžete pracovať niekoľkokrát.
Z mojej skúsenosti deťom pomáha aj stotožnenie sa s nejakým hrdinom, ktorý svoj strach z niečoho prekonal. Využívajte pri tom rozprávky ak ich váš syn má rád. Kľudne si môžete nejaký príbeh vymyslieť alebo pozrite dostupnú literatúru ako škriatok v pyžamku alebo kniha o pocitoch. Výborná publikácia síce v češtine, ale môžete s ňou pracovať s vašou spoluprácou je Jak přežít, když se často bojím.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička