Do výchovy 4,5 ročného syna sa mi pletú rodičia. Čo mám robiť?

Dobrý deň,

rozumiem, že vás daná situácia hnevá, frustruje a radi by ste to mali inak.

Je to náročná situácia, starí rodičia vás hnevajú, porušujú vaše pravidlá, prekračujú hranice, konajú tak, ako sa vám nepáči.

Tu si však naozaj musíte nastaviť jasné hranice. Komunikujte im situáciu, ako sa v nej cítite a čo by ste potrebovali. Ak je pre vás náročné priamo komunikovať svoje požiadavky sama, necítite sa v tom komfortne, dohodnite sa s manželom a odkomunikujte im to spolu.

Ak sa rodičia rozhodnú nespolupracovať, tak ich nezmeníte. Vôľa dohodnúť sa by mala byť na oboch stranách. Skúste zaviesť nejaké pravidlá, jasne odkomunikovať hranice.

Ak to nepôjde, zamyslite sa nad svojimi osobnými hranicami a nenechajte si do nich zasahovať. Viem, že je to rodina a možno máte pocit, že by ste niečo mali, ale nemali. O sebe a svojej rodine rozhodujete vy. Vidím navyše, že stretávanie s nimi a ich prístup vám spôsobuje ťažkosti, prežívate to ťažko, trápite sa, plačete.
Zvážte si pre a proti návštev a myslite na to, že ich frekvenciu viete ovplyvniť.

Zároveň platí, že dieťa si veľmi rýchlo zvykne a uvedomí si, že všade môžu platiť iné pravidlá a hranice. Teda ak budete dôslední doma, a synček bude mať jasno v tom aké hranice platia u vás doma, mal by prestať skúšať a prekračovať ich.

Syna valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Navyše zažíva zmätok vnútri a ten sa prejavuje aj navonok. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Dieťa potrebuje hranice. Predstavujú preňho bezpečie a keď ich nikde nemá, tak potom je prirodzené, že aj jeho správanie navonok je chaotické.

Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku.Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste.
Prijatie je veľmi dôležité.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Rozumiem, že ste frustrovaná a unavená, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu so svokrovcami a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka. Je dôležité, aby ste boli v pohode aj vy.