Dcérka sa podľa učiteľky nezačlenila v škôlke do kolektívu. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

to, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce, znepokojujúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba. Nevieme teda uhádnuť čo sa v dcérke deje, prečo sa dejú zmeny v jej správaní.

To, že sa správa zrazu trochu inak, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenami či už v škôlke alebo mimo nej, je prirodzené. Stratila zrejme nejakú istotu, stabilitu, bojí sa, možno sa tam navyše necíti príjemne, do toho ste sa sťahovali. Je to nová a náročná situácia, v ktorej je jej treba byť oporou.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jej emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa dcéra cíti, aj pri konkrétnej pani učiteľke, je pre ňu reálne.

V situáciách týkajúcich sa škôlky, ale aj iných mimo škôlky jej komunikujte emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do škôlky. Nechutí to tam jesť. Zdá sa, že sa pri pani učiteľke necítiš dobre.

Pýtajte sa jej: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohla spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby to pre teba bolo ľahšie? Vzhľadom na verbálne schopnosti dcéry, jej skúste dať nejaký návrh, návod.

Môžete sa tak o škôlke rozprávať aj spätne. V škôlke to bolo ráno pre teba ťažké.
Otvoreným konštatovaniami bez otázky mu dávate priestor, aby sám rozpovedal ćo sa dialo.

Dcéru si všímajte. Reagujte na jej signály a adekvátne napĺňajte jej potreby. Komunikujte s ňou empaticky. Je dôležité, aby cítila, že ste pri nej, že ste tu ňu, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa.

Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte dcére dôveru. Nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať a jej voľbu rešpektujte. Oceňujte ju.

Dávajte jej doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri nej. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Dôležité je tiež, aby bola dcérka emocionálne aj fyzicky na škôlku pripravená. Ochota škôlky spolupracovať je tiež kľúčová. Toto vám môže pomôcť zistiť aj odborník.

Veľa práce a podpory viete spraviť doma, ale psychológ vás môže nasmerovať na efektívne formy komunikácie a možno pomôže odkryť niečo, čo nie je navonok tak viditeľné. Navyše píšete, že začína odmietať stravu a to môže byť aj niečo vážne. Netreba to podceniť.