Čo spôsobuje záchvaty zúrivosti u 2,5 ročnej dcéry?

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.

Ako ste napísali sama, tak zrejme k týmto stavom napomáha únava a keď nie je vo fyzickej pohode.
Tiež sa dcérka nachádza v období autonómie a vôle. Mnoho chce dokázať sama, ale mnohé nedokáže a tak má silný vnútorný konflikt.

V tomto veku deti spoznávajú nové emócie, snažia sa samé presadiť. Pri tomto presadzovaní sa, sa často veci nedejú podľa toho, ako si dieťa predstavuje. A vtedy prichádza frustrácia, hnev, krik.
Navyše keď sú deti unavené, nevykakané, hladné, prevalcuje ich to ešte viac, sú citlivejšie.

Deje sa to bežne u mnohých detí a je to prirodzené.

Kľúčová je reakcia rodiča. Dieťa by sa malo cítiť prijaté aj so svojim hnevom a frustráciou. Rodič mu má dať pocítiť, že aj hnev je emócia, ktorá je normálna a prijímaná. Malo by byť z reakcie zrejmé, že sa rodič dieťaťu snaží porozumieť, že ho počúva, stojí pri ňom a zároveň mu má poskytnúť bezpečné a láskyplné prostredie na vyjadrenie emócie.

Môžete dcérke ponúknuť, že ste pri nej keď vás bude potrebovať. Povedať jej, že neviete čo si želá, že sa vám zdá, že je unavená. Že sa môže kľudne hnevať, a keď vás bude potrebovať ste tu. Občas môžete zreflektovať emóciu. Hneváš sa. Predstavovala si so to inak. Zdá sa, že sa nevieš rozhodnúť. Možno by si už chcela spať.

Môžete sa spýtať či ju máte objať, odniesť niekam. Ak by to trvalo dlho a zdalo by sa vám to náročné pre ňu aj pre vás, vezmite ju napr. do postele, ale komunikujte jej to. Teraz ťa vezmem do postieľky a tam budem pri tebe.
Uvidíte ako dcérka reaguje, či je s tým ok alebo nie.

Skrátka buďte pri nej, počúvajte ju a citlivo reagujte. Buďte jej sprievodcom. Chce to trpezlivosť. Dcérka sa učí zvládať telesné stavy, emócie, a do toho je sama v náročnom období .
Treba hľadať čo funguje, neučí sa len dieťa, ale aj rodič.