Čo robiť s 22 mesačným zlostným synom, ktorý nemá záujem o učenie?
Zodpovedané4. nov 2019
Dobrý deň,
syn má 22 mesiacov a skoro nič nerozpráva. Má pocit, že nám ani nerozumie. Tu nastáva obrovský problém. Nič sa mu nedá vysvetliť. Vždy, keď nie je podľa jeho predstáv, tak vrieska. Na prechádzke stačí, že chcem, aby odbočil inde, ako si predstavuje a už vrieska, kope, hádže sa o zem. Toto je schopný spraviť počas pol hodiny aj 5x. Uteká nám, ani sa neotočí, kde sme. Potom to vzdám a s krikom a kopaním ho nesiem domov.
Doma to isté - obliekanie, jedenie, kúpanie, stále kričí. Nemá záujem sa nič učiť - ako robia zvieratká, ukázať oko, ucho, nebavia ho knižky. Má rád len nenáučné hračky a všetko, čo nemôže. Neviem, ako s ním pracovať. Staršie dieťa takéto problémové nebolo.
Čo mi odporúčate?
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Píšete, že máte pocit, že vám synček nerozumie. Najprv treba zistiť, či toto nie je naozaj pravda. Či nemá nejaký zdravotný problém, ktorý bráni porozumeniu.
Ak bude zdravotný problém vylúčený, pracujte s emóciami a hranicami. Zrkadlite emócie, prijímajte ich, poskytujte empatickú reakciu. Aj vtedy, keď zúri. A práve vtedy, v náročných chvíľach potrebuje sprievodcu. Niekoho, kto mu pomôže naučiť sa emóciu spracovať.
Nastavujte tiež hranice. Ak fyzické, ak vás kope, búcha. Hranice sú veľmi dôležité. Dávajú synovi pocit bezpečia. A tiež pomáhajú rodičovu. Je prirodzené, že keď nebude tak, ako chce on bude zúriť. Avšak za hranicou si stojte a pracujte s emóciou.
Pri hranici pomenujte situáciu/emóciu/prejav, nastavte hranicu a ponúknite alternatívu.
Ak príde situácia, že ho musíte zobrať na ruky keď kričí, je to v poriadku, ide o to čo mu vtedy hovoríte. Aj to by malo byť vnímajúce a rešpektujúce. Vidím, že nechceš ísť, ale ponáhľame sa. Teraz ťa vezme na ruky. Vidím, že sa hneváš. Chcel si to inak. Nechcel si ísť tadiaľto. Opačným smerom môžeme ísť nabudúce.
Skúste ho k aktivite motivovať aj tak, že sa s tým budeme hrať vy. Sledujte jeho signály, vnímajte ho a citlivo reagujte na jeho potreby. AK ho niečo baví, ponúknite mu v tej oblasti alternatívy, rozprávajte sa, spolu vymýšľajte k tomu ďalšie a ďalšie aktivity.
Poraďte sa s pediatrom ohľadne porozumenia, a doma so synom komunikujte rešpektujúco a vnímavo, reagujte na jeho potreby, vytvárajte prostredie bezpečia a prijatia. Nemajte očakávania, neporovnávajte a berte synčeka takého aký je. Každý človek je jedinečný.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com