Čo robiť, keď 11 ročná dcéra nepočúva?

Dobrý deň,

dcérka je v citlivom veku, objavuje seba, zisťuje ako sa funguje vo svete, medzi rovesníkmi a svoj záujem presúva z rodiny smerom von na vrstovníkov. Pre tento vek je tiež typické, že akékoľvek dohovárania, kritika, krik či zákazy majú úplne opačný efekt a aj tak si nájde cesty ako ich obísť. Deti vo veku vašej dcérky častokrát dávajú rodičom "zabrať".

V tomto prípade vo všeobecnosti pomôže, keď k deťom už v takomto veku pristupujeme skôr ako ku "partnerovi". Nie nejako nadradene s dôležitosťou vyjadrovania svojej moci. To znamená, prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.

Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera, počúvate ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom.

Komunikujte pokojne a nedajte sa vtiahnuť do nejakej búrky tým, že budete reagovať taktiež nejakým krikom, kritizovaním, či výčitkami a pod.. Takto bude mať pocit, že ju počúvate a to, čo hovoríte myslíte vážne.

V prípade, že naozaj zadávate hranicu, ktorú musí dcéra akceptovať, tak ľahšie ju príjme vtedy, keď ukážete to, že sa viete do jej pocitov vcítiť a dáte jej možnosti výberu. Prípadné výbery konzultujete s ňou. Asi by si bola veľmi rada, keby si teraz môžeš robiť čo chceš, ale to ti nemôžem dovoliť, pretože som za teba zodpovedná. Aké riešenie by sme spolu mohli nájsť, aby sme obidve boli spokojné? Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier.

Samozrejme hranice niekedy bolia a vyjadrujú negatívne emócie. Aj v tomto prípade ich treba dcérke uznať a chápať ju. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké a hneváš sa na mňa, ale za tým čo som povedala si teraz musím stáť, pretože.... Môžem ti nejako v tomto pomôcť?

Skôr sa snažte popísať problém. Podajte jasné informácie a úprimne vyjadrite to, čo cítite. Tak vám bude ľahšie nápomocná. Vidím, že v tejto izbe je veľa neporiadku, cítim sa z toho zle. Následne by ste sa mali spýtať ako túto situáciu vidí ona a až potom konať a pýtať sa. Toto je lepšia alternatíva ako len choď si upratať izbu.

Neodporúčam tresty, nakoľko voči týmto sa deti stávajú rezistentnými. Navyše narúšajú vzťahy a dôveru. Ak aj trest niekedy pomôže, zväčša je to zo strachu a to nie je správny dôvod. Namiesto trestov odporúčam skôr nejaké logické dôsledky po správne nadstavenej hranici. I napriek tomu, že som ťa trikrát upozornila, tak stále používaš svoj mobil. V tomto prípade si sa sama ROZHODLA, že mobil dnes už nedostaneš. Logický dôsledok by mal byť pre dieťa primeraný veku a čím ľahšie odvoditeľný od priestupku tým lepšie.

Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada. Teda skúste sa jej opýtať aký program by zvolila ona sama a ako jej program vybrať.

S bývalým priateľom by ste si mali v nekonfliktom rozhovore ujasniť nejaké záležitosti výchovy. V prospech dieťaťa rozhodne nie je, keď ste proti sebe. Dieťa to potom vycíti a často začne zneužívať. Dohodnite sa apsoň na nejakých veciach, ktoré nie sú pre vás ani jedného prípustné v prípade, že iné dohody sú pre vás problematické.

Prajem veľa zdaru.