Dobrý deň,
prosím o pomoc pri riešení mojej situácie. Mám 8 ročnú dcéru a 5 ročného syna. Chcela som druhé dieťa najmä kvôli dcére, aby nebola jedináčikom a zažila aj súrodeneckú lásku. Problém je, že dcéra na brata od jeho narodenia veľmi žiarli. Pokiaľ bol v brušku, tak bolo všetko fajn a tešili sme sa naňho spoločne. Keď sa narodil, dcéra bola z neho v šoku.
Bol na nej vidieť stres a ja som nevedela ako jej pomôcť. To sa ešte zhoršilo tým, že som už nemala na ňu toľko času ako predtým. Snažila som sa jej vysvetliť, že malé bábätko potrebuje väčšinu môjho času a tiež som sa snažila zapojiť manžela, aby sa jej viac venoval.
Teraz má už 8 rokov a stále na brata žiarli. Čo robím pre ňu, tak to berie ako samozrejmosť. Vidí len to, čo robím pre jej brata. Potom mi vykrikuje, že som iba s ním a s ňou nie. Keď ju chcem stisnúť, tak sa odtíska. Keď poľúbim jej brata, tak je zle.
Keď mal malý rok aj niečo, vzala som ju na trojdňový výlet k známym, aby sme boli spolu iba my dve a aby som jej ukázala, že aj ju mám rada a nie iba jej brata. Namiesto toho, aby sa tešila, robila mi stále naprotiveň. Chcela mi ukázať, že si ju jedným výletom nezískam.
Všetci mi vravia, že z toho vyrastie. Ja sa už toho obávam. Niekedy má také reči: „Keby tu brat nebol, tak by som ťa mala iba pre seba a všetko by bolo moje“.
Keď jej niečo zakážem, tak povie „ Ja sa zabijem a budete mať odo mňa pokoj“.
V škole a v družine problémy nemá. Tam ju chvália, je šikovná a má aj kopec kamarátov. Doma mi naopak robí napriek. Keď jej niečo poviem, tak odpapuľuje. Keď jej niečo navrhnem, napr. aby chodila na nejaký krúžok, tak zaručene odmietne naň chodiť, lebo som to navrhla ja. Takto je to so všetkým.
Priznám sa, už naozaj uprednostňujem jej brata, lebo nech sa snažím ako chcem v jej očiach som stále ja tá zlá. Už neviem ako na ňu. Stále všetko porovnáva s bratom a nechápe, že aj ju ľúbim, ale už chcem, aby bola viac samostatná a niektoré veci si už robila sama.
Aký prístup zvoliť, aby sa ľady pohli a aby nebola voči mne taká negatívna? Myslíte, že by si naozaj mohla ublížiť?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
ocitli ste sa v ťažkej situácii.
Zdá sa, že vaša dcéra cíti krivdu, asi si nepríde dosť dobrá, v skutočnosti jej je asi ľúto, že ste sa jej možno v niektorom období jej života nedokázali toľko venovať.
Vy ju ľúbite, je to vaša dcéra, len už neviete ako jej to dokázať, povedať. A tým, že vás od seba odháňa, je negativistická, je to ešte ťažšie.
Pri takýchto problémoch vo vzťahu, aj komunikácii dokážu veľmi dobre pomôcť spoločné stretnutia u psychológa, na ktorých sa upevňuje vzťah pomocou rôznych aktivít, na ktorých je bezpečné prostredie zdieľať emócie a pocity.
Veľa síl.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com