Čo robiť, aby 2-ročné dieťa nekričalo?

Zodpovedané
4. sep 2022

Dobrý deň,

moje 2-ročné dieťa občas zakričí.

Čo robiť, aby nekričalo?

Keď sa mu niečo nepáči, tak hneď to dá najavo plačom a krikom.

Môže ísť o skrytý zdravotný problém?

Čo je pre dieťa v takomto veku vonku zábavné?

Okrem pieskoviska, šmýkačiek, hádzania kamienkov do vody...

Ďakujem

Dobrý deň prajem,

to, že dieťa v tomto veku dáva najavo svoju frustráciu formou kriku a plaču, je úplne normálne. Niektoré dieťa zalezie do kúta, iné sa hádže aj o zem. V 2 rokoch detičky ešte nie sú schopné dostatočnej sebakontroly. Pokiaľ nemá žiadne iné nezvyčajné prejavy v správaní, nepredpokladám, že by išlo o nejaký zdravotný problém.

V prvom rade je dôležité, aby dieťa malo vo výchove správny príklad, pretože dieťatko sa učí najviac od vás napodobňovaním. Aj vy ako rodič, by ste teda mali riešiť problémy s chladnou hlavou a správnym zadávaním hranice.

Skúste si položiť pár otázok, aby ste sama prišla na to, kedy najčastejšie sa u dieťaťa tieto prejavy vyskytujú. Tým môžete veľa nepríjemnostiam predchádzať.
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Ak zistíte, že bojuje o vašu priazeň, tak mu venujte pozornosť tým, že mu popíšete situáciu. Niekedy mu stačí dať najavo, že ho vnímate. Napr., "Robko, ja počujem, že sa chceš teraz hrať. Dokončím večeru a budem sa ti hneď venovať."

Prijmite jeho aktuálne pocity, potreby. Pomenujte jeho správanie a nasmerujte ho pre vás žiadúcim smerom. Vždy reagujte opačne - pokojne, normálnym hlasom, čupnite si k nemu, pozerajte mu do očí a oslovte ho menom. Týmto ho učíte sebakontrole a správnemu reagovaniu. Deti správanie rodičov často zrkadlia. Ak ste hluční aj vy, tak takto reaguje aj váš syn.

Môžete povedať: "Viem, že by si sa teraz veľmi chcel rozprávať, ale mne vadí, keď pri tom rozprávaš hlasno. Môžeme sa porozprávať vtedy, keď budeš hovoriť tichšie."

Týmto rozhovorom sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité, že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.

Oceňujte situácie, kedy za vami príde a pokojným hlasom vás o niečo požiada, tak isto keď zvládne svoj hnev.

Dbajte aj na naladenie sa na jeho potreby. Nájdite si pre neho dostatok času, pretože, pravdepodobne, takýmto spôsobom sa to snaží docieliť. Venujte aj dostatok času so synom vonku, tam sa deti veľmi dobre ventilujú.

Čo sa týka ďalšej otázky o aktivitách, na to neexistuje jasná univerzálna odpoveď, každé dieťatko baví niečo iné. Veľmi zábavné sú aj rôzne hry s vodou ako prelievanie, naberanie do lyžičky, do väčšej pipety a pod., tak isto aj rôzne záhradkárske práce s detským náradím, nosenie predmetov rôznych farieb, vymyslieť sa dá naozaj kadečo.

Zo začiatku je potrebná dávka trpezlivosti. Keď sú už deti navyknuté na krik, tak potrebujú čas, kým pochopia, že aj tiché slová sú mienené vážne.

Prajem veľa zdaru.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička