Čo nám odporúčate, keď trojročný syn nezvláda adaptáciu v škôlke?

Dobrý deň,

z vašich slov je vidieť, že syn sa u vás cíti veľmi bezpečne a isto. Keď sa deti začínajú osamostatňovať, tak stále potrebujú k tomu dospelého človeka. A obzvlášť deti citlivé, ktoré pravdepodobne z nejakého dôvodu budú potrebovať dlhšie, aby ste boli "bezpečným prístavom".

Veľmi častou príčinou u detí je to, že začnú trpieť kvôli strate pocitu bezpečia domova, čo sa deje hlavne u citlivých detičiek. Predsa doma pociťujú kľud a istotu. Preto reagujú veľmi citlivo na rôzne zmeny, ktoré v nich hromadia pocity neistoty.

Po príchode do škôlky každé dieťa potrebuje rôzny čas na adaptáciu a prechádza si určitými adaptačnými štádiami. Zväčša to netrvá dlhšie ako 3 mesiace, no u niektorých detí sa to môže ešte trochu predĺžiť. Dajte tomu ešte nejaký čas. Nie každé dieťa je hneď v škôlke ako ryba vo vode.

V prvom rade treba pracovať aj na vašej vlastnej osobnosti. Vaše obavy, či tlak, že niečo veľmi chcete docieliť vníma aj samotné dieťa. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení. To však neznamená, že ak sa niečoho bojíte máte to skrývať. Jednoducho mu to tak isto pomenujte a hovorte, čo pomáha vám. Dieťa musí vidieť, že to myslíte so škôlkou vážne a tiež, že dôverujete učiteľkám.

Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste.

Odporučila by som byť ako keby sprievodcom. To znamená reflektovať jeho pocity, teda pomenovať. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to dáme. Teraz sa rozlúčime a prídem pre teba hneď ako sa v škôlke naspinkáš. Verím, že to zvládneš.

Skúste spoločne prísť na to, z čoho jeho negatívne pocity pramenia. Využívajte rešpektujúcu komunikáciu teda prihliadajte na jeho potreby a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Povedzte mu, že spoločne určite na niečo prídeme. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy - rodinná fotka v skrinke, predmet, ktorý si zoberie so sebou.

Porozmýšľajte nad zavedením nejakého lúčiaceho rituálu, ktorý budete opakovať. Nemal by byť dlhý (pusa, pac objatie a odchod). Prejavujte mu dôveru, že to zvládne a v škôlke mu je predsa dobre. Dôležité je ubezpečiť ho, že vás nestratí a oceňovať to, ak dobre zvládne lúčenie s vami pred odchodom, či nejaké obdobie v škôlke bez negatívnych prejavov.

Dieťa potrebuje mať istotu a určité časové ohraničenia. Predvídateľnosť a rutina mu pomôže cítiť sa istejšie. Vytvorte si napríklad spoločne nejaký kalendár cez týždeň. Nech vie, čo môže očakávať. Do kalendára dokresľujte nejaké symboly. Domček môže znamenať škôlku, miska je to kedy v škôlke papá, následne postava znamená, že pre neho prídete a pod. Je to na vašej kreativite. Každý deň mu vysvetlite kto po neho príde a kedy (po obede, po tom ako sa vyspí a pod.)

Po škôlke sa zaujímajte o činnosti, ktoré dieťa prežilo. Zamerajte sa skôr na hru, aktivity nie na spánok a jedlo, ktoré bývajú často neobľúbené. Rozhovor odporúčam začať nepriamo (Ja som dnes mala ťažký deň, necítila som sa dobre, dúfam, že ty si zažil lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to?...)

Večer sa o tom nerozprávajte, nekomentujte ranný odchod do škôlky. Ak by sa spýtal, len mu povedzte, že pôjde tak ako aj dnes.

Dieťa môžete motivovať aj tým, že skúsite mu nájsť nejakého kamaráta. Ak poznáte rodičov detí, ktoré chodia do škôlky pozvite niektorého na návštevu aby sa zoznámili pre synčeka v bezpečnom prostredí. Vhodné je keď si pre toho kamaráta vopred niečo pripraví napríklad nejaký darček ako kresba a podobne.

Na to aby ste vedeli aké dieťa skutočne prežíva v škôlke pocity pomôže vám pri tom rolová hra. Vy môžete byť dieťa a on učiteľka. Následne si roly môžete obrátiť alebo do hry zapojte hračky a hrajte to prostredníctvom nich.

V tomto prípade by som odporúčala aj konzultovať vaše problémy so synčekom aj s učiteľkou v materskej škôlke. Je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech syna. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Môžete jej povedať čo si myslíte, že je príčinou a čo vám na neho funguje napríklad doma. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do škôlky ísť.

Inšpiráciou môže byť aj príbeh v prílohe, ktorý si samozrejme prispôsobte jazyku vášho dieťaťa.

Väčšina detičiek takéto negatívne pocity prekoná, ak by pretrvávali dlhodobejšie obráťte sa na odborníka.

Prajem veľa šťastia.