Dobrý deň,
mám dvojročného syna, ktorý doteraz nemal väčšie problémy so spánkom a ani so zaspávaním. Teraz už dva týždne bojujeme s večerným zaspávaním.
Od postieľky sa nemôžem ani pohnúť, lebo hneď spustí hrozný plač. Aj sa mu snažím vysvetliť, že som pri ňom, že som vedľa v izbe a mám pootvorené dvere, no nepomáha to. Musím mať s ním kontakt a držať ho a ruku, alebo ho hladkať. Akonáhle prestanem, tak pozerá, že kde som.
Toto trvá aj hodinu a aj viac, až pokým nezaspí. Na obed zaspáva v pohode. Režim má stále rovnaký, aj rutinu pred spánkom.
Jediné, čo sa u nás zmenilo, je to, že sme sa pred mesiacom presťahovali. Ale nemyslím si, že to bude tým, lebo prvý týždeň spával v novom úplne krásne, nastalo to až potom. V starom bývaní bol zvyknutý zaspávať v spálni, kde bol sam až pokým sme my nešli spať k nemu. Teraz má svoju izbu. Keď už zaspí, tak spi do rána v kuse.
Synček ešte nerozpráva, len pár slovíčok.
Ako mu môžme pomôcť?
Aký zlom mohol u neho nastať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Opýtali ste sa otázku a vzápätí ste si na ňu aj sama odpovedali.
Zlom mohol nastať určite zmenou prostredia. Nemuseli ste to pocítiť hneď, ale teraz keď spracúva celú situáciu, nové podnety, zážitky z nového miesta. Tiež to môže byť tým, že spánkové návyky detí sa menia a ustaľujú sa v rôznom období.
Poprípade aj niečím iným, čo pre nás nie je také zreteľné (niečo zažil, videl, niečo nové sa učí).
Tiež ste si odpovedali na to, ako môžete synovi pomôcť. Potrebuje kontakt, blízkosť, cítiť bezpečie, istotu, prijatie, vás. Vtedy mu je dobre, to mu pomáha zaspať.
Synček je ešte malý, buďte vnímaví k jeho potrebám a adekvátne na ne reagujte. Tu vám tu potrebu jasne dáva najavo a aj to, čo potrebuje na jej naplnenie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com