Dobrý deň,
v lete som navštívila so svojim štvorročným synčekom ambulanciu detského psychológa. Čakal ho nástup do škôlky a aj pri cudzích ľuďoch je tichý. Neodzdraví a pôsobí nesmelo. Doma sa mu však ústa nezavrú. Rád spieva, jaší sa, kreslí.
Kreslieva aj na chodníku. Nakreslí prechod pre chodcov a potom sa hráme akože prechádzame cez cestu. Keď sme prišli k pani doktorke, tak si tam pekne sadol na stoličku. Snažila sa s ním nadviazať kontakt, no on zažmúril oči. Urobil to prvýkrát, toto pri ľuďoch nerobí. Potom mu povedala, aby jej niečo nakreslil. Len zakrútil hlavou, že on nenakreslí nič.
Preto sa ma spýtala, že čo najčastejšie kreslí. Tak kreslí ako keby postavičky ľudí, ale skôr sa to podobá na kinder vajíčka s rukami, nohami, očami, vlasmi a ušami. Alebo kreslí hríbik, slnko, dážď, kríky, trávu.
Čo to znamená?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem, že by ste sa radi o svojom synovi dozvedeli čo najviac, aby ste mu vedeli v situáciách preňho náročných pomôcť.
Z tohto čo ste napísali však naozaj nedokážem urobiť nejaký záver. Normálne si kreslí, tak ako každé dieťa. Bez kontextu, príbehu, bez toho, že by som to videla a reálne sa s ním o tom rozprávala je to nemožné.
Ak máte potrebu viac informácií, zdá sa vám, že je po čom pátrať, že má synček v určitých situáciách ťažkosti, odporúčam vám navštíviť psychológa viackrát, popr. skúsiť nejakého iného.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com