Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom skoro 10 ročného syna, ktorý doma pravidelne cvičí. Ma dovolenú hodinu denne. Polovica z toho času sú povinné rehabilitácie na správne držanie tela. Zvyšok cvičí podľa aplikácie posilňujúce cviky s vlastnou váhou, typu plank, kliky, drepy, výpady.
Keby mohol, cvičil by aj pol dňa. Ak z nejakého dôvodu cvičiť nemôže, je z toho nervózny, až plačlivý. Okrem toho stále rozpráva o tehličkách. Začal si merať obvod ruky, hrudníka, obmedzuje sladkosti a začal dbať na príjem bielkovín.
V jeho veku mi to pripadá príliš skoro a obávam sa, že to prerastá do nejakej posadnutosti. Má diagnostikované úzkostné stavy, až kompulziu a bojím sa, aby to neskončilo nejakou poruchou príjmu potravy. Trvá to už od septembra a postupne sa to stupňuje.
Na jednej strane si myslím, že je to super a máme ho v tom podporiť. Na druhej strane mám obavy, aby to neprerástla v niečo nekontrolovateľné.
Aký je Váš názor?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
z toho, čo píšete sa zdá, že synova túžba po cvičení a nejakom telesnom ideále ovplyvňuje veľkú časť života, že na to často myslí a aj to na základe toho koná.
Aj vzhľadom na jeho diagnózy by som sa ohľadom tejto zmeny v jeho správaní poradila s jeho lekárom, ktorý ho pozná.
Neviem, či chodí aj na psychoterapiu, ale zrejme by som odporučila aj psychologickú intervenciu.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com