Dobrý deň,
v rodine máme za sebou 3 psychicky namáhavé mesiace. Po páde a zhoršovaní sa stavu, následnej opatere a hospitalizácii nám zomrela moja babka. Pre nás to bola veľmi blízka osoba. Veľmi rada ju mala aj 5 ročná dcérka. Strata veľmi bolí, ale babka mala krásny vek. Vysvetlili sme to aj dcérke, ktorá si chvíľku poplakala. Situáciu zvládla. Mne asi pomôže čas.
Ďalšia rana nastala vo februári, keď sme zistili, že môj ocino - dovtedy zdravý a aktívny 60tnik má rakovinu. Nález nie je zoperovateľný, podáva sa mu chemoterapia. Otec je slabý, vychudnutý, je mu zle. Berie chemoterapiu, má rakovinu žalúdka a robí mu zle samotný nádor.
Je to obrovský stres.
Ako mám dcérke vysvetliť, prečo je dedko slabý a inak vyzerá?
Ako sa mám ja správať k otcovi?
Ako ho podporiť?
Na smrť babky - svokry nijako nezareagoval, hoci mali dobrý vzťah. Nevyjadril emóciu, ani nebol na cintoríne. Na pohreb samozrejme nešiel. Sviečky chodíme páliť každý deň autom. Vždy sa na niečo vyhovoril, tak ho už ani nevoláme. Je smutný, leží a trápi sa bolesťami.
A na konci. Ako to mám zvládnuť ja?
Som zamestnaná, mám dieťa a občas je toho na mňa veľa. Bývame vedľa otca, chodím k nemu každý deň.
Ďakujem
Dobrý deň,
vo vašich vetách je množstvo otázok a vaša situácia je pre vás náročná vo viacerých oblastiach - z vášho pohľadu, dcérkinho aj strachu a prístupu k otcovi. Z týchto dôvodov nepredpokladám, že by sa nám podarilo vaše problémy vyriešiť cez túto poradňu.
Odporúčam vám nájsť si niekoho s kým budete môcť viesť dlhodobejšie rozhovory tak, aby ste spoločne hľadali cesty, ktoré by vám pomohli. Dnes máme úžasné možnosti nie len osobného kontaktu, ale v prípade ak vám to nevyhovuje vyhľadajte poradcov aj online.
Čo sa týka vášho otca, tak čo môžete spraviť vy, je byť tam pre neho ak je to možné. Prijať ho, aj jeho emócie, byť dobrou poslucháčkou, skúsiť ho podnietiť k rozhovoru. Skúste mu dať nejakú vyhliadku do budúcna, hoc aj na ďalší deň. Povedať mu, že síce sa teraz zrejme necíti dobre, ale že ste tu pre neho a že ste pripravení mu pomôcť, ak je to vo vašich silách. Ak viete o niečom čo robil rád, má rád, môžete skúsiť toto nejako zabezpečiť.
Nezabúdajte aj na seba a na svoje limity. Ošetrite aj seba, aby ste do toho nespadli prihlboko.
Dôležité je svoje pocity pomenovať aj sa z nich vyrozprávať. Ak máte nejakú dôvernú osobu je to pre vás len plus. Už len vyrozprávanie sa pôsobí terapeuticky a možno vám pomôže získať iný vhľad do situácie.
Ďalej je dôležité si nájsť stratégie, ktoré vám pomáhajú k prekonaniu vašich negatívnych pocitov. Môžu to byť hocijaké stratégie. Napr. chvíľková relaxácia, hlboké nadýchnutie, príjemná hudba a pod. Robte skrátka to, čo vám pomôže zmeniť vaše myslenie.
Svoje negatívne myšlienky, ktoré stále zamestnávajú vašu myseľ môžete reálne pozmeniť na papieri. Skúste myšlienku typu pre otca som neurobila dosť premeniť na prijateľnú, povzbudzujúcu napríklad: V tej situácii som nemohla reagovať inak. Robila som to, čo som mohla. Neustále sa potom k tým pozitívnym myšlienkam vracajte.
Dobré je niekedy si svoje problémy zviditeľniť. Kľudne si môžete na papier napísať pre a proti na nejakú situáciu, s ktorou si neviete rady. Prinúti vás to premýšľať a zhodnocovať.
Povzbudzujte sa, keď sa vám podarí nejakou aktivitou negatívne myšlienky zahnať do úzadia. Prípadne sa môžete nejakým spôsobom odmeniť.
Čo sa týka dcérky, tak dôležité je či má ohľadne výzoru jej starkého nejaké otázky, či sa všeobecne zaujíma o jeho ochorenie a pod. V prípade ak áno, rozhodne by ste jej mali odpovedať. Pravdepodobne to ľahšie pochopí, prečo sa to deje z toho dôvodu, že podobnú situáciu už zažila s babkou.
Rozprávajte sa spolu o emóciách, aké prežíva. Ak sa o starkého bojí prijmite jej emócie, zrkadlite jej ich a neklamte. Napríklad, že sa nemá čoho báť pretože sama ešte neviete aká bude budúcnosť. Využívajte vety typu - rozumiem ti, že máš strach a to je v poriadku. Aj ja mám obavy. Momentálne ti neviem povedať ako to so starkým bude. Všetci sa však snažia, aby bol v poriadku. No niekedy choroba môže byť veľmi vážna. Preto sa starký zmenil a vyzerá inak, no bojuje, aby chorobu porazil. Môžem ti nejako pomôcť? Skúsme spoločne prísť na to, čo ti pomôže, aby si sa cítila lepšie.
Môžete jej dávať reálne príklady zo života, aby pochopila ako môže ochorenie človeka zmeniť. (Pamätáš si, keď si ty bola chorá a mala si horúčku, tak tiež si bola slabá, nechcelo sa ti papať. Niektoré choroby sú ťažšie a môžu to ako vyzeráme zmeniť a pod.).
Hlavne je dôležité, aby ste mali pre dcérku otvorenú a láskyplnú náruč v prípade akýchkoľvek otázok, ktoré vám bude klásť.
Ak sama máte problém na ne v tej chvíli odpovedať, je to v poriadku. Len to dcérke tiež pomenujte. Momentálne sa necítim dobre, aby som ti mohla odpovedať na tvoju otázku. Sľubujem ti však, že hneď ako to bude možné, tak sa spoločne k tomu vrátime, keď ťa to zaujíma.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička