Ako zvládať problémového snúbencovho syna, keď jeho matka nevidí problém?

Dobrý deň,

z toho, čo píšete usudzujem, že u chlapca nastali nejaké zmeny vo vyrovnávaní sa s celou situáciou. Pravdepodobne pociťuje aj veľkú neistotu v prostredí, kde je a nemá to celé spracované. Chlapec je aktuálne v citlivom veku, a preto je možno jeho zmena správania aj spojená s týmto obdobím. Jeho správanie môže byť formou obrany. Na svoje správanie má určite nejaký dôvod, za ktorým sa skrýva emócia a nejaká potreba.

Rozhodne do celého zapojte chlapcovho otca. Spoločne by ste mali hľadať k jeho synovi cestu, tak aby sa celá situácia aspoň trochu zlepšila. Skúste sa spoločne porozprávať kedy sa u syna vyskytujú tieto prejavy najčastejšie (kedy sa to stalo, kto bol prítomný, koho sa to týkalo, čo dieťa robilo, aké emócie prežívalo predtým a potom). Tak môžete skúsiť nejakým prejavom predchádzať.

Čo sa týka biologickej matky chlapca, tak tam pravdepodobne veľa nezmôžete - nemáte dosah na ich vzájomný vzťah, jej výchovu a podobne.

Nevlastnému synovi pomôžete hlavne tým, že sa budete snažiť o nadobudnutie dôvery medzi vami, aby vás nebral ako nepriateľku. Niekedy len stačí zrkadliť jeho emócie na otvorenie nejakej konverzácie a rozprávať sa s ním ako keby s partnerom nie nejak s vyjadrovaním svojej moci. Napríklad: Vidím, že dnes si nejaký nahnevaný. Môžem ti nejak pomôcť, aby ti bolo lepšie? Som tu pre teba, keby si sa chcel porozprávať aj neskôr.

Skúste sa s ním porozprávať, čo očakáva, aká by vaša úloha mala byť vo vzťahu k nemu, ako si to predstavuje. Ak sa vy budete správať k dieťaťu láskyplne aj v období, keď vás odmieta, zvyčajne si k sebe časom nájdete cestu. Chce to však veľa vytrvalosti a občas je potrebné „prehltnúť“ niektoré veci. Ak dieťa nechce tráviť čas osamote s vami nenúťte ho do toho. Ideálne je zbližovanie sa pri spoločných aktivitách – výlety, šport, kultúrne podujatia, zoo, kde dieťa pochopí, že nie je „odstrčené“ na vedľajšiu koľaj. Dbajte aj na jeho názor. Pri výbere nejakého programu stojte na tom, aby sa aj sám vyjadril o nejakých návrhoch.

V prípade, že naozaj zadávate hranicu, ktorú musí syn akceptovať, tak ľahšie ju príjme vtedy, keď ukážete to, že sa viete do jeho pocitov vcítiť a dáte mu možnosti výberu. Prípadné výbery konzultujete s ním. Asi by si bol veľmi rád, keby si teraz môžeš robiť čo chceš, ale to ti nemôžem dovoliť, pretože som za teba zodpovedná. Aké riešenie by sme spolu mohli nájsť, aby sme obidve boli spokojní? Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier.

Samozrejme hranice niekedy bolia a vyjadrujú negatívne emócie. Aj v tomto prípade ich treba synovi uznať a chápať ho. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké a hneváš sa na mňa, ale za tým čo som povedala si teraz musím stáť, pretože.... Môžem ti nejako v tomto pomôcť?

Dávajte mu najavo lásku. Hovorte mu, že ste rada, že ho tu máte a že je pre vás dôležitý. Oceňujte a povzbudzujte ho za veci, ktoré urobí dobre aj vtedy keď zvládne svoj hnev.

Hľadajte príležitosti k malým rozhovorom vždy, keď to bude možné. Napríklad, keď pozeráte film a je tam nejaká scéna, ktorú by ste chceli so synom prebrať.

Čo sa týka klamstiev, taktiež pomôže prísť na príčiny týchto klamstiev. Až následne môžete na tom pracovať. Snažte sa odmeňovať pravdu a hľadajte v spolupráci so synom iné možné riešenia. Ďalej konštatujte to ako sa cítite keď vám klame, čo to môže spôsobiť. Je to pre mňa nepríjemné a cítim sa podvedená... Pokiaľ je to možné, riešte následky klamstva. Napríklad, keď niekto niečo ukradne - mal by to ísť vrátiť. To je vhodný následok.

Prajem veľa krásnych spoločných rodinných chvíľ a v prípade zhoršovania sa jeho prejavov v správaní vyhľadajte odborníka.