Ako zmierniť žiarlivosť štvorročnej dcérky na dvojročného brata?

Dobrý deň,

neviem, koľko už takáto situácia u vás doma s dcérkou trvá. Krátkodobý regres u dieťaťa v jej veku je však normálnou záležitosťou a zväčša pomaly začne odoznievať. Je to prechodná záležitosť vo väčšine prípadov.

Často sa to stáva na začiatku po príchode súrodenca, ale aj neskôr v prípade nejakých negatívnych udalostí (nástup do škôlky, ochorenie, odchod rodiča na nejaký čas a pod.). S týmto môžu súvisieť aj problémy v spánku. Pravdepodobne sa u dcérky môžu objavovať nočné mory, preto je po zobudení nekľudná.

Dôležité je naďalej venovať dcérke dostatočnú pozornosť. Okrem toho, čo ste popisovali, že robíte, teda venujete sa jej dostatočne môžete ešte vyskúšať inú formu komunikácie zameranú na jej emócie a potreby.

Pomenúvavajte jej pocity, ktoré prežíva. Napríklad: Vidím, že teraz si nejaká smutná. Ako by som ti mohla pomôcť? Možno len potrebuje krátke pohladenie a vec by sa vyriešila. Ak nebude vedieť, dajte jej nejaké návrhy. Týmto budujete jej emocionálnu inteligenciu zároveň aj sebahodnotu vzhľadom na vek.

Taktiež je dôležité jej všetko pomenovať, čo sa aktuálne deje. Napríklad: Teraz musím dokončiť toto s tvojim bratom a potom sa ti budem venovať. Takto aj tá staršia má pocit, že je vypočutá a rovnako sa o ňu zaujímate.

Dôležitá je skôr kvalita stráveného času s dcérkou ako jeho kvantita. Vyčleňte si napríklad nejaký čas kedy sa budete venovať len jej a nechajte ju nech tento čas využije naplno ako len ona bude chcieť (nemalo by to však byť pozeranie TV).

V prípade situácií, kedy si bude dcérka vyžadovať "bábätkovskú starostlivosť" môžete využiť jej fantáziu. Napr. Veľmi by si si želala byť opäť takým malým bábätkom?

Môžete to aj otočiť na nejakú humornú situáciu. Nikdy však toto správanie nejak nekritizujte, nevytvárajte jej nejaké prezývky.

Pomôcť môže aj to keď jej poukazujete nejaké fotky, či videá z obdobia keď bola malá, aby pochopila, že o ňu ste sa starali rovnako. Vyzdvihnite veci, za ktoré ste hrdá, že na svoj vek vedela a vie aj teraz a tak to má byť pretože, každý vekom rastie a učí sa nové veci.

Využívajte u dcérky povzbudenia a ocenenia za jej pozitívne prejavy v správaní (najmä tie primerané jej veku). Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho, čo chcete pochváliť ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa si sa teraz sama najedla, držala si správne príbor. Hovore jej, že ste rada, že ju máte.

Využiť sa dajú aj rôzne knižky s tématikou súrodencov. Napríklad: Dráčik má sestričku. Tak isto si môžete terapeutický príbeh vymyslieť na vašu situáciu. Hlavný hrdina by však na konci príbehu v tomto prípade mal vystupovať ako staršia zodpovedná sestra, ktorá maminke napríklad pomáha.

Tak isto pomôcť môžu aj hry, kde sa môže dcérka vyjadriť. Hrať sa spoločne môžete napríklad na to, ako sa bude starať o nejakú bábiku, aby aj ona zažila v hre pocit dôležitosti.

Neporovnávajte deti navzájom ani pozitívne a ani negatívne. Deti si uvedomujú vzájomnú konkurenciu a stačí maličkosť (mal si sa zachovať ako sestra) a je oheň na streche. Každé dieťa by malo mať svoje vlastné ciele a rôzne očakávania od rodičov, ktoré sa týkajú výlučne jeho. V tomto prípade aj dobre myslená vec ako, si taká úžasná ako tvoj braček môže u nej vyvolať pocity- ja chcem byť predsa ešte lepšia.

Čo sa týka problémov so spánkom, na podobnú otázku som už odpovedala. Skúste nájsť inšpiráciu tu:

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Ak by situácia pretrvávala dlhšiu dobu, prípade by sa nabalili do toho ešte iné problémy konzultujte to s odborníkom.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.