Dobrý deň,
mám skoro 5-ročného syna a dcérku, ktorá bude mať 2 roky.
Syn je od malička väčšinou iba so mnou, veľmi málo času trávil s inou osobou osamote. Už okolo druhého roka sa u neho prejavila žiarlivosť na otca. Ak sa ma manžel snažil vystískať, vždy sa snažil nás odtlačiť. Najprv sme to brali ako obdobie, no trvá už dlho.
Očakávali sme, že bude žiarliť na sestričku. Prišlo to iba na chvíľku, keď mala rok a pominulo. No žiarlivosť na rodičov trvá. Najnovšia verzia je, že ak nás uvidí pri sebe, tak začne kričať, že je korona a máme ísť ďalej od seba. On ku mne môže, jeho sestrička tiež . On môže k tatinovi, aj jeho sestrička. Len ja nie.
Začína to robiť aj dvojročná dcérka, lebo to vidí od bračeka.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
v tomto prípade je veľmi dôležité ako vy matka na celú situáciu reagujete. V tomto veku sa už môže meniť prirodzená detská žiarlivosť na matku, ktorá je najdôležitejší objekt, ktorý dáva starostlivosť, lásku, bezpečnosť na určitý druh manipulácie zo strany dieťaťa.
No často sa táto žiarlivosť práve okolo 5 - 6 roku začne vytrácať. Takáto žiarlivosť je spojená s rodovým sebaurčením a sebauvedomením malého človeka ako človeka.
Dôležité je naučiť syna správnym reakciám. Tým, že svoje dieťa naučíte správne reagovať pomôžte mu vytvoriť hranice jeho „ja“, naučíte ho spoločensky prijateľné reakcie a v neposlednom rade zvládať svoje vlastné emócie.
Podstatné je, aby ste s manželom boli ako tím, neodstraňujte svojho manžela. Napríklad môžete spolu (v objatí) sa obrátiť k dieťaťu, objať ho. Môžete s láskou povedať, že milujete svojho syna aj ocka rovnako.
Pokúste sa zapojiť žiarlivca do spoločných akcií: Manžel vás chce pobozkať a dieťa, keď to vidí, je hysterické. Ponúknite im, aby vás pobozkali spolu. Pravdepodobne trochu budete musieť spolu vytrvať, no nie je riešenie sa podrobiť dieťaťu. Keď sa dieťa upokojí, môžete sa spolu hrať, vy traja.
Dieťa zaradené do komunity rodičov prežíva žiarlivosť oveľa slabšie, nie je taká deštruktívna. Navyše v triáde „matka – otec – dieťa“ sa rýchlejšie budujú hranice „ja“. Dieťa cíti lepšie spojenie s otcom, čo je nevyhnutné aj pre formovanie zdravej osobnosti. S tým súvisí aj to, že otec by mal podporovať a budovať vzťah so svojim synom spoločne tráveným časom.
Odporúčam aj obrázkové knižky o rodine, kde sa dá pekne s dieťaťom porozprávať a vysvetliť mu, že láska k nemu a láska rodičov k sebe navzájom sú rôzne pocity, ktoré sa navzájom nenahrádzajú.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička