Dobrý deň,
16 mesačná dcéra má zrejme separačnú úzkosť. Viem, že je to v tomto veku normálne, ale u nás to už zachádza do extrémov a všetci sme z toho vyčerpaní. Momentálne sa od nej už nemôžem vzdialiť ani na meter. A to aj vtedy, keď je pri nej manžel a hrajú sa. Nemám ani chvíľu pre seba, pretože aj ak sa v izbe s niečím hrajú. Takto trvá maximálne 5 minút a už ma hľadá a chce byť len u mňa v náručí.
Pritom manžel sa jej skutočne od narodenia veľmi venuje, postará sa, zahrá sa. Teraz mu to ona vlastne ani nedovolí, všetko musím len ja. Manžel je z toho smutný, ja som unavená. Toto správanie prišlo niekedy po 1. narodeninách a stále sa len zhoršuje. Pritom k žiadnej nejakej zmene u nás nedošlo, nezačala som pracovať, ani sa doma nehádame, ani nič podobné.
Taktiež myslím, že s tým súvisí aj zlozvyk, ktorý sa objavil v rovnakom období. Dcéra mi neustále strká ruky pod tričko a chce mi chytať prsia. Je stále ešte dojčená, no predtým to nerobila. Rada by som ju to odučila, pretože mi to je často nepríjemné. Vždy, keď to spraví, tak jej jemne rúčku vyberiem. Dám si ju napríklad na krk, no ona hneď chytí nervy, kričí a snaží si ju tam zase napchať. Chytať ma chce aj keď zaspáva, alebo často aj v polospánku.
Čo by sme mohli spraviť, aby sa situácia zlepšila?
Keď potrebujem niekam odísť, mám sa potajomky vytratiť, alebo sa s ňou rozlúčiť, aby videla, že odchádzam?
Ďakujem
Dobrý deň,
vaša dcéra vo vašej neprítomnosti prežíva separačnú úzkosť, ktorá je úplne normálna a prirodzená a je znamkou zdravého vývinu. U vás sa cíti najviac v bezpečí, isto a preto v prípade odlúčenia prežíva negatívne emócie.
Separačná úzkosť môže byť u niekoho viditeľná viac u niekoho menej. Väčšinou začína odoznievať okolo 2 roku života.
Tu je niekoľko rád ako to zvládnuť:
Prajem veľa spoločných pozitívnych chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička