Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 1,5 ročného dieťaťa. Keď sa mu niečo nepáči, tak niekedy začne danú osobu štípať, tľapkať. Ide o náznak úderu. Dieťa je po neurologickej stránke v poriadku. Aj vyšetrenie u pediatra bolo ok.
Ako zmením jeho správanie?
Ako mu vysvetliť, že jeho konanie nie je správne?
Ďakujem
Dobrý deň,
v tomto prípade pravdepodobne synček objavil svoju silu a takýmto spôsobom sa snaží dosiahnuť pozornosť (ako keby sa snažil rozpútať krik), nejaký cieľ (ako vidieť na obrázku nižšie). Ďalej dôvodom môže byť nahromadená frustrácia, ubránenie svojho priestoru (snaha odstrániť nejakú prekážku), únava a pod.
Vy ako rodič si však musíte uvedomiť, že jeho správanie nie je zlomyseľné. Teda určite si v hlave nevytvorí predstavu, že to robí pre to, lebo chce niekomu ublížiť. Toto dieťa ešte v jeho veku nie je schopné. Nie je schopné si predstaviť súvislosť medzi svojim skutkom a bolesťou niekoho.
Aby ste synčekovi v budúcnosti pomohli sa viac kontrolovať a regulovať správne svoje emócie, tak musíte zvoliť vhodný prístup. Tam nepatrí krik, fyzické tresty a pod.
Najvhodnejšie v tomto prípade by bolo takýmto situáciám predchádzať. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie vždy je to možné. Neznamená to ani to, že mu máte vo všetko vychádzať v ústrety, to rozhodne nie, sú situácie kedy si za svojimi hranicami musíte stáť aj napriek tomu, že u syna nastane výbuch. Myslite na to, že z každého záchvatu sa naučí niečo užitočného.
Skúste preto popremýšľať, že kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza.
Napr. pomocou týchto otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?
Toto vám pomôže hľadať príčinu a preventívne zamedziť takýmto situáciám. Napríklad, keď viete, že mu robí problém odísť od jeho obľúbenej činnosti, tak vopred ho na to upozornite. Ešte trikrát sa šmykneš a už pôjdeme domov. Dieťa sa tak lepšie na odchod pripraví.
Ak však syn takýmto spôsobom chce zaútočiť, tak rozhodne tomu musíte zabrániť. Môžete dieťa odniesť, dať pred neho vankúš, povedať STOP, chytiť ruku a pod. Urobte čokoľvek, len nereagujte spätnou agresivitou aj vy. Buďte pokojní, pozerajte sa mu do očí, aby mohol vaše správanie napodobňovať. Teda učiť sa ako správne regulovať svoje emócie. Vy by ste mu mali byť v tomto príkladom.
Dôležité je zadať hranicu správnym spôsobom a prijať pocity a potreby dieťaťa. Dieťa má právo prežívať akúkoľvek emóciu. Ale musí sa ju naučiť zvládať vhodnejším spôsobom ako útočiť.
Príjmite ho ako osobu. Dajte mu najavo, že ste pri ňom a že sa snažíte mu rozumieť a zaujímate sa. Dieťa potrebuje cítiť, že ho vnímate - aj keď ešte možno nerozpráva. Ľahšie ho nakloníte k spolupráci. Následne pre neho navrhnite vhodnú aktivitu regulácie emócií.
Napríklad: Vidím, že ocka hryzieš. Asi ťa niečo nahnevalo. Ľudia nie sú na hryzenie. Keď sa hneváš, tak tu máš vankúš. Môžeš udrieť do neho, alebo môžeš odísť do izby. Dajte mu skrátka nejaké iné alternatívy. Ak by vás aj nenapadla nijaká alternatíva, tak nevadí a použite napr. aj tie prvé 3 vety.
Nemôžeme očakávať od syna v tomto veku, že vám aj pri takto zadanej hranici bude fungovať ako hodinky. Niekedy budete môcť zadať hranicu niekoľkokrát avšak nikdy od svojej hranici nepopusťte.
Ak je syn vo veľkých emóciách, tak po vašej fyzickej hranici zabránenia hryzenia či slovného povedania stop počkajte. Buďte pri ňom a následne hranicu zadajte.
V prípade, že syn pohryzie iné dieťa vo vašej prítomnosti, tak venujte pozornosť najskôr jemu. Spýtajte sa napr. či je v poriadku. Následne mu zadajte hranicu. Syn takto pochopí a dostáva signál, že keď hryzie druhé deti. pozornosť si tým takto nezíska. Skôr naopak.
Napríklad: Vidím, že ťa nahnevalo, že ti Robko zobral hračku. Je to pre teba ťažké, ale ľudí nehryzieme. Skúsime sa ho opýtať, či ti ju môže vrátiť, keď si ju mal prvý.
Dbajte na potreby dieťaťa a venujte mu dostatok pozornosti. Dieťa sa veľmi dobre motivuje, keď ho oceňujete. Oceňujte jeho dobré stránky, keď sa mu podarí hnev zvládnuť. Napr. Teší ma, že si to takto zvládol. Alebo vtedy, keď sa pekne podelí, či hrá s ostatnými atď.
Venujte pozornosť aj dennému režimu, teda napríklad spánku. Dajte ho spať skôr než vybuchne. Dajte mu možnosť vybiť energiu napr. vonku. Deti sa tak dobre ventilujú.
Láskavým prístupom s prijatím dieťaťa túto fázu určite zvládnete.
Prajem pekný deň.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička