Ako zmeniť správanie trojročnej dcérky, ktorá je drzá, vypľazuje jazyk a robí maznavé zvuky?
Zodpovedané
25. jan 2022
Dobrý deň,
moje trojročné dievčatko rozpráva minimum slov. Je drzá, vypľazuje rodičom jazyk a robí maznavé zvuky. Nie je bitá. Keď už robí veľmi zle, tak rodič maximálne zakričí.
správanie dcérky je len vonkajším prejavom, za ktorým sa skrýva nejaká emócia či potreba.
Skúste porozmýšľať a hľadať príčiny, tak budete lepšie dcérku chápať a pravdepodobne sa vám toto nežiadúce správanie podarí eliminovať. Položte si pár otázok: Kedy sa to vyskytlo, čo bolo predtým, kde bola dcéra a s kým, akú emóciu asi prežívala. Následne porozmýšľajte nad preventívnymi stratégiami.
Vyplazený jazyk býva často signál vzdoru, pohŕdania alebo rebélie. Taktiež boju o pozornosť rodiča. Môže ísť aj o pocity neistoty v kontaktoch, keďže sa ešte nedokáže vyjadrovať.
Malé deti jednajú impulzívne a zriedka zvážia dôsledky tohto gesta. Nevedia si ešte predstaviť aký dôsledok ich konanie bude mať na iných ľudí.
Záleží od príčiny ako by ste mali reagovať. Vo všeobecnej zásade je však vhodné dcére zadať adekvátnu hranicu, dať jej najavo, že ju počúvate a vnímate jej potreby a emócie. Buďte pri nej, pozerajte jej do očí, hovorte pokojne. Napríklad: Vidím, že si šťastná, keď na mňa vypľazuješ jazyk, ľuďom sa však jazyk nevypľazuje. Keď niečo potrebuješ, ukáž mi to. Niekedy to budete musieť zopakovať viackrát.
Ak sa to bude stupňovať aj naďalej, tak kľudne môžete potom správanie ignorovať a povedať, že ste tu pre ňu, keď prestane jazyk vypľazovať a odísť.
Dieťa sa od vás učí napodobňovaním, preto je dôležité zachovať chladnú hlavu aj keď je to niekedy ťažké. Čas získate tým, že sa nadýchnete, prípadne opíšete čo robí a následne zadáte hranicu.
Dcérku oceňujte za jej pokroky, keď sa napríklad s niekým pekne hrá. Vnímajte ju a nalaďte sa na to, čo potrebuje a buďte jej na blízku.
Dobrý deň,
správanie dcérky je len vonkajším prejavom, za ktorým sa skrýva nejaká emócia či potreba.
Skúste porozmýšľať a hľadať príčiny, tak budete lepšie dcérku chápať a pravdepodobne sa vám toto nežiadúce správanie podarí eliminovať.
Položte si pár otázok: Kedy sa to vyskytlo, čo bolo predtým, kde bola dcéra a s kým, akú emóciu asi prežívala.
Následne porozmýšľajte nad preventívnymi stratégiami.
Vyplazený jazyk býva často signál vzdoru, pohŕdania alebo rebélie. Taktiež boju o pozornosť rodiča. Môže ísť aj o pocity neistoty v kontaktoch, keďže sa ešte nedokáže vyjadrovať.
Malé deti jednajú impulzívne a zriedka zvážia dôsledky tohto gesta. Nevedia si ešte predstaviť aký dôsledok ich konanie bude mať na iných ľudí.
Záleží od príčiny ako by ste mali reagovať. Vo všeobecnej zásade je však vhodné dcére zadať adekvátnu hranicu, dať jej najavo, že ju počúvate a vnímate jej potreby a emócie. Buďte pri nej, pozerajte jej do očí, hovorte pokojne.
Napríklad: Vidím, že si šťastná, keď na mňa vypľazuješ jazyk, ľuďom sa však jazyk nevypľazuje. Keď niečo potrebuješ, ukáž mi to. Niekedy to budete musieť zopakovať viackrát.
Ak sa to bude stupňovať aj naďalej, tak kľudne môžete potom správanie ignorovať a povedať, že ste tu pre ňu, keď prestane jazyk vypľazovať a odísť.
Dieťa sa od vás učí napodobňovaním, preto je dôležité zachovať chladnú hlavu aj keď je to niekedy ťažké. Čas získate tým, že sa nadýchnete, prípadne opíšete čo robí a následne zadáte hranicu.
Dcérku oceňujte za jej pokroky, keď sa napríklad s niekým pekne hrá. Vnímajte ju a nalaďte sa na to, čo potrebuje a buďte jej na blízku.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička