Ako zmeniť správanie trojročného syna, ktorý za všetko vrieska?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom správania nášho 3-ročného syna. Od malička je to plačúce dieťa. Spával iba na mne ako matke, stále si vyžadoval pozornosť a fyzický kontakt. Všetko mu bolo z mojej strany dopriate, teda aspoň to, čo bolo v mojich silách. Ak sa mu niečo nepáčilo, tak veľmi plakal, až robil tiky s hlavou.
Od cca dvoch rokov (a trvá to až doteraz) začal neskutočne vrieskať, keď sa mu niečo nepáči. A tu je ten problém, lebo jemu sa nepáči absolútne nič. Ráno vstane a chce 3 veci naraz - jesť, piť, pozrieť si rozprávku. Keďže neviem urobiť 3 veci naraz, tak vrieska. Nech to urobím v akomkoľvek poradí, tak jemu sa to nepáči. Skúšala som ho aj vždy pripraviť na to, že najprv mu dám čaj, potom zapneme rozprávku a zatiaľ prichystám raňajky. Nefunguje to. Každý deň mu to hovorím a aj tak je plač. Ak ideme jesť na obed, tak najprv dám jesť jemu, potom sebe a celý čas na mňa vrieska, že mama nemôže jesť. Keď ideme na prechádzku tiež si niečo nájde - napríklad že je mláka v strede chodníka a on nechce aby tam bola, tak vrieska. Aj keď sa ho snažím pripraviť na nejakú situáciu ktorá nastane, aj tak vrieska.
Snažila som sa mu vysvetliť, že je v poriadku ak sa hnevá, bojí, je smutný, ale že mi má povedať ak mu niečo je a spolu to vyriešime, napravíme. Keď bol veľmi nahnevaný, tak sme zvykli hádzať kamienky do vody ,, čo najďalej", ale už nepomáha absolútne nič. Priznám sa, že už kričím aj ja po ňom. Keď chodíme na ihrisko, teší sa z detí, ale väčšinou ich sleduje ako sa hrajú. Niekedy k nejakému dieťatku príde a objíme ho, to je taký jeho náznak, že sa chce kamarátiť, ale väčšinou nemá pochopenie. Dieťa ho odstrčí alebo samotný rodič vezme dieťa preč. Aj som sa mu snažila vysvetliť, že nie každý má rád ak sa ho chytáme. On mi povedal, že on má rád, keď ho objímem. A preto on objime kamaráta. Niekedy mám pocit, že je nepochopený a že mu neviem dať čo by si zaslúžil. Príde mi že je veľmi citlivý a že ťažko zvláda ak sa mu niečo nepodarí.
Z tohto celého som vyčerpaná, lebo nech sa snažím akokoľvek, tak 5 minút po prebudení vrieska a do večera vrieska nespočetne veľakrát.
Trápi ma to. Cítim, že som zle nastavená a neviem ako to zmeniť.
Inak je veľmi šikovný. Veľmi skoro sa pretáčal na bruško, lozil, sedel a tiež veľmi skoro začal chodiť. Rozpráva tiež veľmi pekne. Vie spamäti povedať rozprávky, ktorému čítame. Plne odplienkovaný bol v 2 rokoch a 2 mesiacoch, do škôlky nechodí.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
rozumiem, že ste si správaním syna pravdepodobne niekedy neistá a robí vám starosti. Dôležité je, že sa snažíte k synovi hľadať cestu.
Možno v práci so synom vám pomôže čiastočne zmeniť komunikáciu a nastoliť hranice s prijatím emócií a potrieb syna. Nikdy nekritizujeme a nenálepkujeme nejakým spôsobom dieťa (ty si zlý chlapec). Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí ak je to možné. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu. Prípadne ponúknem nejakú pomoc alebo spoločné riešenie konfliktu.
Hneváš sa, že sa s tým nemôžeš hrať? Rozumiem ti. Je to pre teba ťažké, ale je pre mňa nepríjemné, keď takto kričíš. Spoločne to zvládneme. Ako by som ti mohla pomôcť? Môžeš sa hrať s...
Ak by po viacnásobnej zadanej hranici s pochopením neprišiel žiadny efekt je tu možnosť vyvodiť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie. Napríklad logický dôsledok hádzania vecí je zobrať mu ich na nejaký čas. Ak po nejakom logickom dôsledku prídu negatívne emócie je to normálne. V tejto chvíli zvykne pomôcť silné objatie, alebo len hovoriť, že mu rozumiete, že je to pre neho ťažké. Prípadne nejaký dotyk. To už musíte skúšať. Chce to veľkú dávku trpezlivosti, ale myslíte na to, že mu tým dáte veľmi veľa. Postaráte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne. Následne sa k situácii vráťte a rozoberte ju spoločne s hľadaním riešenia.
Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol a nekričal si, ale radšej si mi to pekne povedal. Alebo: Vidíš, spoločne sme to zvládli a pod.
V komunikácií u takýchto detí je viacero ciest a treba skúšať, ktorá niekedy bude fungovať.
Môžete riešenie nechať niekedy aj na dieťa: Nie si ešte oblečený. Nechcem, aby ti vonku bola zima, čo navrhuješ? Ako by sme to mohli urobiť?
Využívajte pozitívne formulácie: Keď si umyješ zúbky, potom máme čas na spoločné čítanie.
Dajte mu na výber čo chce robiť skôr: Chceš si najskôr obuť topánky alebo bundu?
Tým, že má nejakú kontrolu nad situáciou, prejavujete mu rešpekt a ľahšie tým pádom bude spolupracovať.
Zapojte jeho myslenie: Máme ešte 10 minút. Kým odídeme, čo dovtedy musíš urobiť? Pokiaľ nevie vymenujte mu napr. zoznam ranných úloh. Potom sa opýtajte: Tak čo nám ešte ostáva?
Môžete povedať o svojich pocitoch a potrebách (JA komunikácia): Viem, že by si sa teraz veľmi chcel rozprávať, ale mne vadí, keď pri tom rozprávaš hlasno. Môžeme sa porozprávať vtedy, keď budeš hovoriť tichšie.
Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu s kamarátom hráte. Hovore mu, že ste rada, že ho máte.
Niektorým situáciám sa dá predchádzať rôznymi ako keby "preventívnymi aktivitami". Samozrejme, to vždy nie je možné. Keď viete, že by mohol byť problém odísť z ihriska, tak rozhodne to nerobte ak má syn ešte niečo rozrobené. Skôr ho vopred pripravte: Ešte 3x sa šmykneš a už pôjdeme domov. Budem ti to počítať.
Buďte čo najviac kreatívna. Napríklad hrajte hru na to, kto sa prvý nachystá do vane, alebo kto sa prvý vyzlečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.
Zo začiatku je potrebná dávka trpezlivosti. Keď sú už deti navyknuté na krik, tak potrebujú čas kým pochopia, že aj tiché slová sú mienené vážne.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička