Ako zmením správanie štvorročného syna, ktorý je v období vzdoru?
ZodpovedanéDobrý deň,
s mojím štvorročným synom je to za posledný mesiac na nevydržanie. Od septembra chodí do škôlky. Hádže hračkami a keď ho oslovím, tak to robí ešte viac. Ak si ho nevšímam, robí to isté. Keď sa postavím a odídem z miestnosti, tak začne mať nervy a plače. Vykrikuje, že kde som išla. Jeduje sa, vynucuje si všetko krikom, agresivitou a plačom.
Jeden týžden užíval antibiotiká a sú tam písané aj takéto nežiadúce účinky. Počas choroby, čo bol doma, tak sa to zhoršilo pri užívaní liekov. Včera sme s liekmi skončili.
Stále si pýta sladkosti. Keď mu poviem, že mu nedám, tak začne kopať a búchať so všetkým.
Keď má takýto záchvat a ukľudní sa, tak po chvíľke ako na truc sa pociká. Náročky tlačí, len aby sa pocikal.
Snažím sa to riešiť kľudne, no nepomáha to. Niekedy som z toho už zúfalá. Občas dostane po zadku. Už mi to aj vrátil buchnutím po ruke a keď som mu povedala, že maminka sa biť nemôže, tak ma začal štípať. Zobrala som ho na ruky a zahovorila. Nie vždy to takto riešim braním na ruky. Vždy sa snažím odpútať pozornosť.
Čo mám robiť?
Ako zmením synove správanie?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Je prirodzené, že sa syn hnevá, keď nie je tak, ako si želá on.
Jeho reakcie sa dajú zmierniť vnímavými reakciami, komunikáciu, prácou s emóciami, láskavým stanovením hraníc.
Keď je syn v emóciách, logika ide bokom. Aj rozumové vnímanie. Vtedy ho emócia prevalcuje. Treba mu emóciu zrkadliť. Hneváš sa. Chcel si to inak. Toto sa ti nepáči. Štveme ťa. Toto dieťa dostáva do kľudu. Vracia ho z úrovne emócií naspäť a zároveň mu buduje slovnú zásobu. Vyžaduje to zachovať kľud.
Ak to hnevá aj vás, povedzte mu čo cítite. že sa hneváte, že sa vám to nepáčil. Aj keď chcete odísť, treba mu to odkomunikovať. Odchádzam vedľa, ale keby si ma potreboval, som tu pre teba.To je dôležité, aby vedel. Tiež mu ponúknuť pomoc v tejto situácii. Spýtať sa ako môžete pomôcť.
Ak pri tom robí nežiadúce veci, bije, trieska, treba dať hranicu. Hneváš sa. Ľudia ale nie sú na bitie. Môžeš udierať do vankúša napr. Môžete dať aj fyzickú hranicu - chytiť mu rúčky, alebo zabrániť bitiu tak, že sa vy zakryjete. Neodporúčam pri výchove uplatňovať tresty. Deti sa cítia zranené, ublížené, nie dosť dobré. Budia nedôveru a strach. A tiež majú deti tendenciu toto správanie opakovať.
Keď sa dieťa hnevá, malo by pocítiť, že je prijímané aj s hnevom. Ten hnev len treba korigovať. Nemá mať pocit, že hnev je niečo zlé.
Hranice treba nastaviť aj v bežných situáciách. Vidím, že hádžeš hračky. Hračky ale nie sú na hádzanie. Môžeš hádzať loptu, balón atď.
Je to ťažké, ale treba sa obrniť trpezlivosťou a z hraníc neustúpiť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com