Ako zlepšiť vzťah medzi 10 a 6 ročnou sestrou?

Dobrý deň,

chápem, že táto situácia je pre vás veľmi frustrujúca. Asi túžbou každého rodiča, ktorý má viac detí je harmonické spolunažívanie celej rodiny.To však častokrát nefunguje a rodičovi to prináša negatívne emócie.

Súrodenecká rivalita je pomerne dosť medzi deťmi rozšírená. Vzájomná láska u detí sa dá podporovať, ale nie vynútiť. Často je to práve na samých deťoch, či si k sebe cestu neskôr nájdu. Vašim cieľom by však malo byť pokúsiť sa konflikty zmierniť. Pravdepodobne úplne odstrániť sa ich nepodarí. Ďalej vnímať ich potreby, porozumieť im a prísť spoločne na vzájomné dohody a pravidlá v rodine, ktoré by mohli byť prínosom.

Skúste najprv trochu porozmýšľať, že kedy medzi deťmi nastávajú konflikty najčastejšie. Položte si pre to pár otázok: Kde sa to stalo, kedy sa to stalo, aká boha hlavná téma hádky a pod. Ak nájdete príčinu, bude sa vám ľahšie tomu predchádzať.

Keď viete, že sa na niečom nevedia dohodnúť, tak skúste vec náhody (bude podľa toho, keď padne znak/číslo a pod.). Prípadne využiť striedanie (máme pravidlo včera si si vybral ty dnes brat, zajtra si opäť s výberom na rade ty). Ak sa hádajú o nejakú vec, tak základ je, aby pochopili, že v prípade, keď nebudú spolupracovať vec sa im odoberie obidvom.

Medzi časté príčiny konfliktného správania súrodencov je aj pochybnosť, či máte na nich rovnaký meter. Vždy budú medzi sebou súperiť o vašu pozornosť. Skúste tomu zamedziť tak, že si pre nich vyčleníte čas na rôzne aktivity. A to vy, manžel alebo aj individuálne. Teda ak s tým budú súhlasiť.

Čas nemusí byť pre obidve kvantitatívne rovnaký. Dôležitá je skôr kvalita stráveného času. Keď organizujete oslavu staršej dcére, venujete tomu dlhší čas ako mladšej, ktorá potrebuje napríklad len niečo dokresliť. Treba jej to však pomenovať. Teraz musím dokončiť toto so sestrou a potom sa ti budem venovať. Takto aj tá mladšia má pocit, že je vypočutá a rovnako sa o ňu zaujímate.

Ak vypukne medzi súrodencami konflikt, tak máme často tendenciu riešiť to. To je niekedy na škodu. Často nevieme, čo presne bolo spúšťačom konfliktu a máme tendencie chrániť najmä toho mladšieho. Tým vytvárame ešte väčšie napätie. Ideálne je - ak je to možné nechať ich nech si vyriešia konflikt sami. Samozrejme nie vtedy, keď je ohrozené bezpečie, zdravie niektorej z nich. Alebo ak vidíte, že dohoda je v nedohľadne.

Skúste sa obmedziť na to, že len popíšete, čo vidíte a vypočujete obe deti. Vyjadrite im pochopenie a dôveru, že to zvládnu vyriešiť po svojom, aby boli spokojné. Potom odíďte a povedzte im, nech vám dajú prípadne vedieť, ak by niečo potrebovali. Reagujte pokojne s normálnym hlasom. Deti sa tým učia nápodobou od vás, že konflikty sa riešia aj inak.

Napríklad: Vidím/počujem, že sa tu niečo deje, hneváte sa na seba. Chce mi niekto z vás povedať, čo sa tu stalo? Nechám si čas pre vás oboch. Reflektujte následne ich emócie: Rozumiem, to muselo byť pre teba ťažké, keď ti sestra nadávala. Následne im môžete povedať, verím, že si to dokážete aj sami vyriešiť som tu však pre vás keby ste potrebovali. Aktívne dcéry počúvajte, často stačí keď použijete slová hmm, ach. Tým dávate najavo, že ich počúvate.

Často pomôže odísť od konfliktu, keď využijeme fantáziu detí. Môžete kľudne povedať: Chcela by si tu byť asi sama, bolo by tu menej kriku keby tu sestra nebola. Rozumiem ti. Ako by sme to však mohli vyriešiť?

Zadávajte hranice v troch krokoch v prípade, keď sa rozhodnete, že konflikt je nutné riešiť:

Popíšeme čo vidíme, emóciu: Hádate sa. Asi sa niečo medzi vami stalo, preto sa na seba hneváte.
Zadám hranicu: Hádky sa neriešia krikom.
Dám možnosti: Môžete sa o tom porozprávať (záleží od toho prečo sa hádajú). Alebo jednoducho len zadáte otázku ako by sme to mohli vyriešiť? Nech dajú návrhy.

Mali by ste sa vyvarovať prílišnému kriku, či rôznym trestom, ktoré z dlhodobého hľadiska neprinášajú pozitívny efekt. Keby tresty fungovali, dávno by sa ľudia nedopúšťali zločinov. Nie je to paradox, že my rodičia niekedy chceme, aby sa dieťa nekričalo. Pritom mu to presne ukážeme, že takto sa riešia konflikty. Skôr zvoľte rešpektujúcu komunikáciu. Prizvite sestry k riešeniu problémov, aktívne ich počúvajte a zrkadlite ich emócie, tak isto buďte kreatívna. Samozrejme niekedy môžete zvoliť miesto trestu nejaký logický dôsledok ich konania (to je príklad tej odobratej hračky na nejaký čas keď sa o ňu príliš hádajú). Logickým dôsledkom však nie je zákaz televízie, keď sa o tú hračku hádajú.

Čo sa týka požiadaviek na deti ako napríklad upratovanie, tak je dobré byť konkrétna. Musíte mať jasnú a jednoduchú požiadavku v 1 osobe. Napríklad: Chcem ,aby ste si upratali izbu prosím vás. Nediskutujte s nimi a nedávajte im možnosti povedať nie. Môžete si prosím upratať izbu (môžu odpovedať nemôžeme). Stále si trvajte na svojom a jednoducho požiadavku opakujte. Skúste ich aj nejako motivovať. U takýchto starších detí niekedy môže zafungovať bodový systém, kde ich nakoniec čaká nejaká odmena. Tá nemusí samozrejme byť materiálna.

Neporovnávajte deti navzájom ani pozitívne ani negatívne. Deti si uvedomujú vzájomnú konkurenciu a stačí maličkosť (mal si sa zachovať ako sestra) a je oheň na streche. Každé dieťa by malo mať svoje vlastné ciele a rôzne očakávania od rodičov, ktoré sa týkajú výlučne jeho.

V pozitívnej domácej atmosfére im vytvárajte priestor na vytvorenie nejakého spoločného diela, nejakej spoločnej činnosti, ktorú majú dokončiť. Dajte im úlohu. Napr. navariť jednoduché raňajky a pod. Keď to nemá efekt, konkrétne im pri činnosti zadajte úlohy vy. Ty budeš krájať, ty budeš miešať a pod.

Ak máte pocit, že konflikt medzi Vašimi deťmi je príliš vyostrený - agresívny, tak odporúčam navštíviť psychológa a hľadať príčinu tejto agresivity. Z niečoho to zrejme pramení. Aby sa na to prišlo, je treba poznať viac detailov.

Prajem veľa šťastia