Dobrý deň,
moja trojročná dcéra v marci nastúpila do škôlky. Prvé dva dni v škôlke bola iba takým pozorovateľom. Nevedela, čo presne očakávať. Nechali sme ju hneď na celý deň, aj so spánkom, hoci som s tým vôbec nebola stotožnená.
Škôlka to však nejako neponúka, iba odporúča hneď nechať za každú cenu dieťa na celý deň v škôlke. Dcéra doma už od minulého leta - jesene poobede nespáva prakticky vôbec. Ani si len neľahne oddýchnuť. Mala teda samozrejme veľký problém ľahnúť, späť, celý čas plakala za mnou. Stále opakovala a opakuje, že tam späť nechce. Následne 1,5 týždňa bola hneď chorá, doma. Keď mala opäť nastúpiť, ráno to bolo príšerné, nechcela sa obliecť, utekala, čo mala oblečené vyzliekla, plakala.
Do škôlky sme ju 3 dni takto nasilu niesli polooblečenú, v tielku, s plačom. Tam mi ju iba učiteľky vytrhli. Vôbec som to nečakala, bolo to aj pre mňa bolestné, ale ináč to nešlo.
Netušila som, koľko to môže trvať, ale nechcela som jej emocionálne ublížiť. Ďalšie dni už išla relatívne pokojná, prijala zrejme situáciu, že chodiť musí. Ráno sa oblečie, chodí bez nejakého extra protestu. Ale to som za tie 3 dni ranných protestov povolila, že ju budeme vyberať už na obed, takže tam nemusí späť. Myslím, že to veľmi pomohlo. Hoci sa zatiaľ do škôlky neteší, zakceptovala ju.
Domov chodí spokojná, nakoniec celkom rýchlo zvládla túto životnú zmenu. Nemá problém s jedením, toaletou, zatiaľ nebadám žiadne výrazne negatívne prežívanie. Uvažujem, či som urobila dobre, že som ozaj rýchlo povolila s tým spánkom a chodí na obed domov. No už to nezmením.
Ako by som mohla postupovať ďale?
Mám jej nechať takýto pozvoľný čas pár týždňov iba doobedňajších hodín pobytu, prípadne ponúknuť tri dní so spánkom a dva dní bez, či skutočne už zase nútiť komplet do spánku. Veľa ma odrádzajú, že si konečne zvykne, že sa teraz adaptuje a potom bude znova sa adaptovať, že je to pre ňu horšie. Mne sa to zatiaľ nezdá, avšak neviem čo môžem očakávať. Dcéru som nechala iba v takej nejasnej informácií, že raz tam späť bude ostávať. Ona chce každý deň domov vziať pyžamo, zrejme pre svoju istotu.
Ako postupovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
po príchode do škôlky každé dieťa potrebuje rôzny čas na adaptáciu a prechádza si určitými adaptačnými štádiami aj s rôznymi emóciami a ich intenzitou. Zväčša to netrvá dlhšie ako 3 mesiace, no u niektorých detí sa to môže ešte trochu predĺžiť. Nie každé dieťa je hneď v škôlke ako ryba vo vode so všetkým, čo škôlka prináša.
Vy sama musíte vnímať to, aké silné emócie to u dieťaťa vyvoláva a či tomu dáte šancu opäť na celý deň alebo nie. Veľa to záleží aj od možností, ktoré aktuálne máte, nie veľa rodičov si môže dovoliť ostať doma s dieťaťom. Nevzdávajte to však hneď po pár pokusoch no pokiaľ naozaj nie je pripravená nie je potrebné do toho zbytočne tlačiť.
Pokiaľ ide iba o problém so spánkom, čo je zväčša dosť časté. Skúste túto situáciu lepšie ešte odkomunikovať s učiteľkami. Niektoré škôlky sú naklonené aj tomu, že detičky, ktoré nespia majú nejaké aktivity. Je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech dcéry. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do škôlky ísť.
Vnímajte svoje dieťa a pomenovávajte jej aktuálne pocity, ktoré v súvislosti so škôlkou prežíva. To je dôležité aby sa učila s nimi vysporiadať. Vidím, že je to pre teba náročné, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to dáme. Teraz sa rozlúčime a prídem pre teba hneď ako sa v škôlke naspinkáš. Verím, že to zvládneš. Následne je však dôležité, aby ste to aj dodržali a nepredlžovali čas keď po ňu máte prísť.
Pýtajte sa, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Povedzte jej, že spoločne určite na niečo prídeme. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy - rodinná fotka v skrinke, predmet, ktorý si zoberie so sebou napr. môžu pomôcť.
Po škôlke sa zaujímajte o činnosti, ktoré dieťa prežilo. Zamerajte sa skôr na hru, aktivity nie na spánok a jedlo, ktoré bývajú často neobľúbené. Rozhovor odporúčam začať nepriamo (Ja som dnes mala ťažký deň, necítila som sa dobre, dúfam, že ty si zažila lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to? Alebo - čo pekné si v škôlke zažila?).
Treba pracovať aj na vašej vlastnej osobnosti. Vaše obavy, či neistotu v súvislosti so škôlkou vníma aj samotné dieťa. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení. Dieťa musí vidieť, že to myslíte so škôlkou vážne a tiež, že dôverujete učiteľkám. Veľa mamičiek vstup do škôlky vníma negatívne. Majú obavy, sú úzkostné. Myslite na to, že v prvom rade je dôležité, aby ste boli pripravená vy.
Prajem veľa šťastia.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička