Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom adaptácie v škôlke.
Synček bude mať o 3 týždne 3 roky a začal chodiť do súkromnej škôlky. Bojí sa zapájať do aktivít. Napr. nechce ísť do kruhu s deťmi, držať sa ich.
Je to prirodzené?
Koľko to môťe trvať?
Ako mu môžem pomôcť?
Ďakujem
Dobrý deň,
keď dávate dieťa do škôlky, tak v prvom rade je dôležité byť na to pripravený ako rodič. Ak máte dojem, že to pre dieťa ešte nie je správne, nedajte sa do toho tlačiť. Ak máte možnosť, tak využite napr. adaptačný program (postupne predlžovať čas strávený v škôlke).
Ak ste sa už predsa rozhodli, že teraz je ten správny čas, tak je dôležité pracovať aj s vlastnými emóciami, aby dieťa na vás nevidelo úzkosť. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení.
Adaptácia sa uskutočňuje postupne a má svoje fázy. Aj to čo v popise píšete je bežnou súčasťou adaptačného procesu. Pravdepodobne je syn ešte vo fáze len takého pozorovateľa. Trvanie takého procesu je individuálne, zvyčajne prebehne do 3 mesiacov.
Dieťaťu, ktoré ešte neprešlo adaptačným procesom môže pomôcť napríklad
možnosť zobrať si so sebou svoj obľúbený predmet z domova.
Čas po škôlke by mal patriť iba vám. Dieťa si môže zvoliť program. Odporúčajú sa skôr nejaké oddychové aktivity pretože sa stáva, že dieťa môže byť unavenejšie.
Zaujímajte sa o činnosti, ktoré dieťa v škôlke prežilo. Rozhovor odporúčam začať nepriamo (Ja som dnes mala veľa papierov v práci, ty si dúfam zažil lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to?...)
Ráno by ste mali lúčenie zúžiť na minimum, vhodné je vytvoriť si nejaký lúčiaci rituál. Napr. dať si pac, pusu na líce a následne odísť. Prejavte mu dôveru, že to v škôlke zvládne.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu, teda prihliadajte na jeho potreby a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy (napr. nejaká tá hračka a pod.).
Opisujte a zrkadlite čo u syna aktuálne vidíte. Napr. Vidím, že nad niečim rozmýšľaš. Vidím, že ťa niečo potešilo. Zdá sa mi, že si z niečoho smutný.
Spolupracujte aj s učiteľkami a otvorene konzultuje spoločne nejaké návrhy a riešenia, ktoré by boli v prospech dieťaťa. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do skôlky ísť.
Dovolila by som si skončiť pozitívne. Väčšina detí svoje ťažkosti so začleňovaním do kolektívu prekoná, bude sa im v materskej škole páčiť a budú tam spokojné a šťastné.
Prajem pekný deň a veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička