Ako vysvetliť trojročnému synovi, aby nebil iné deti?

Dobrý deň,

rozumiem vám, že situácia s vaším synčekom musí byť pre vás frustrujúca. Dôležité je, že sa snažíte hľadať k synovi správnu cestu, pretože bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou.

Jeho správanie, ktoré vidíme navonok, má vždy nejakú príčinu, aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať inak. Často si deti týmto spôsobom skúšajú svoju vôľu presadiť sa, ochrániť sa, upútať na seba pozornosť, zbaviť sa frustrácie a pod.

Skúste popremýšľať, že kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza.
Napr. pomocou týchto otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Toto vám pomôže hľadať príčinu a preventívne zamedziť takýmto situáciám. Napríklad, ak je problém s požičiavaním hračiek, tak sa dopredu dohodnite so synom, s ktorými hračkami sa dovolí hrať aj súrodencovi, a ktoré odložíte a sú iba jeho a nikto mu ich nevezme. Alebo sa dohodnite, že si budete hračku striedať po nejakom čase - napríklad kým dohrá nejaká pesnička.

V prípade takého agresívneho správania syn rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslite na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak z nej nemôžete povoliť.

Ak si za hranicou nestojíte, tak dieťa bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to aj tak nesplníme. Napr.: Poviete mu, že sa nebude stretávať s inými deťmi, ale na druhý deň už na ihrisko pôjdete. Skôr v tomto prípade zvoľte časovo ohraničený dôsledok - na ihrisko zajtra nepôjdeme.

Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť dcérke príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to, čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu.

V prvom rade, samozrejme, v prípade, že stihnete zareagovať, aby vôbec k útoku došlo, je potrebné to urobiť. Môžete dieťa odniesť, dať pred neho vankúš, povedať STOP, chytiť ruku a pod. Urobte čokoľvek, len nereagujte spätnou agresivitou aj vy. Dôležité je tiež po útoku ho oddeliť od "obeti" a ísť skôr sa spýtať aj toho dieťaťa, ktoré udrel, či je v poriadku, až následne sa venovať hraniciam u syna. Týmto jej dávate najavo, že pozornosť svojím negatívnym správaním nezíska.

Napríklad: "Vidím, že súrodenca hryzieš. Asi ťa niečo nahnevalo. Ľudia nie sú na hryzenie. Keď sa hneváš, tak tu máš vankúš. Môžeš udrieť do neho, alebo môžeš odísť do izby."

"Vidím, že ťa nahnevalo, že ti Robko zobral hračku. Je to pre teba ťažké / je to niekedy náročné mať mladšieho súrodenca, ale ľudí nehryzieme. Skúsime sa ho opýtať, či ti ju môže vrátiť, keď si ju mal prvý."

Dajte mu skrátka nejaké iné prijateľné alternatívy ako sa vyjadriť nie fyzicky.

Nebojte sa negatívnych emócií syna. Tie si jednoducho musí odžiť. I napriek tomu, že sú pre vás veľmi nepríjemné, musí sa naučiť sebakontrole. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete. Na svojej hranici si musíte stáť. Spýtajte sa ho, čo by mu pomohlo.

Dobrou technikou na zvládanie takejto agresivity je aj hranie rolí. Zahrajte sa na situácie, ktoré sú u vás problematické. Pozvite ho v hre k riešeniu týchto situácií: "Ja som tvoja kamarátka, práve som ti zobrala hračku, to odo mňa nie je pekné, ale hrýzť ma za to, to tiež nie je pekné. Napadá ťa niečo iné, ako by si mohol situáciu vyriešiť?"

Neskôr mu pridajte ešte nejaké návrhy vy. Situáciu si trénujte dovtedy, kým syn nereaguje samostatne prijateľným spôsobom. Na záver ho oceňte. Tak isto tieto roly môžete skúšať aj pri požičiavaní hračiek. Nezabudnite pri tom aj pomenovať ako sa ten druhý cíti, keď mu hračku niekto vezme.

Ďalej, čo je dôležité u syna, treba podporovať jeho sebavedomie. Konflikty sa budú objavovať omnoho menej, keď budete dieťaťu načúvať, poskytnete mu bezpečie a lásku. Napr., nejaký čas zo dňa si na neho vyčleníte a budete robiť to, čo on chce, s výnimkou pozerania TV.

Využívajte povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho, čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad, môžete povedať: "Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu hráte. "Hovorte mu, že ste rada, že ho máte. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií, buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.

Tak isto je dôležité dieťaťu poskytovať dostatok priestoru na ventilovanie emócií v hrách, ktoré sú bezpečné, ako napríklad vankúšová vojna a pod. Tak isto využívajte pobyty vonku, kde sa môže vybehať.

Dôležité je poznamenať, že toto správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.

Prajem veľa zdaru.