Dobrý deň,
syn bude mať 3 roky. Už keď mal necelé 2, tak zvládol pekne cikať do nočníka a aj sa tam vykakal. Následne nastalo v rodine pozdvihnutie, ktoré on zrejme pocítil ako nátlak, lebo sa zasekol. Na potrebu sa začal reálne pýtať až teraz pred Vianocami, čiže po ďalšom roku.
Súčasne som si pred rokom všimla, že keď sme sa tešili tomu, čo naložil do nočníka a následne sme to vyliali a splachli, bol z toho v šoku a nechápal prečo sme toto jeho dielo vyhodili. Odvtedy sa u nás opakovane objavuje problém - plač za kakom.
Pri druhom pokuse odplienkovať sa mu raz podarilo dobrovoľne vykakať do záchoda. V momente, keď to čľuplo, nastal horký nárek za kakom a ten trvá dodnes každý deň. Syn kaká len do plienky, nevypýta si ju, ale začne skákať, behať, prípadne rozhadzovať veci okolo seba a iba tak viem, že mu treba. Je veľkým pokrokom, že už keď toto vidím a spýtam sa, či chce plienku, povie áno. Donedávna robil aj tajnosti.
V noci mu ešte dávam plienku a niekedy robí drahoty aj ráno okolo tej nacikanej. Proste sa toho nechce vzdať a kakať do nočníka alebo záchoda ani skúsiť nechce. Cikať chodí a pýta sa normálne. Neviem, či len skúša hranice, alebo má naozaj nejaký blok. Neviem čo sa odohráva v detskej hlávke keď sa nechce vzdať súčasti seba a tak rada by som mu niečo povedala alebo vysvetlila, uľahčila toto lúčenie. Akokoľvek absurdne to znie, chápem jeho smútok, je to môj syn, no denne plakať za exkrementami tiež nie je moje hobby.
Aké sú Vaše odporúčania?
Ďakujem
Dobrý deň,
v prvom rade veľmi oceňujem ako sa snažíte na synčeka naladiť a vnímate jeho potreby. To znamená, že sa snažíte prísť na to, kde môže byť problém.
V tomto prípade má synček pravdepodobne z niečo strach, nejaké negatívne očakávania. Vytvárajte mu preto pokojné a bezpečné prostredie s prijatím jeho aktuálnych potrieb a želaní. Dôverujte mu, že to napokon určite ako každé zdravé dieťatko zvládne.
Skúste spoločne prísť na to, z čoho skutočne vzniká jeho problém. Pýtajte sa ho: Vidím, že si z niečoho smutný, rada by som ti pomohla ale neviem ako. Ako by sme to mohli vyriešiť? Môžeš mi povedať, prečo si smutný? Pri záchodoch napr. býva často problém ofrkaný zadoček vodou, prípadne neistota pod nohami, kde nemajú stolček a pod.
Ak ide skutočne o smútok z toho, že sa s tým hovienkom musí rozlúčiť môžete dať návrh. Napr. pomohlo by ti keby si vysvetlíme kam to hovienko putuje? K tomu by vám mohla pomôcť knižka Čo je to hovienko? Je to tam obrázkovo vysvetlené. Snažte sa na neho v tomto prípade pôsobiť pozitívne, veď predsa potom s tým pomáhame prírode, aby rástli kvietky...
Keď vidíte na neho známky toho, že mu treba potrebu vykonať spýtajte sa ho, kde chce ísť. Neponúkajte mu hneď možnosť plienky. Ak by sám nevedel odpovedať dajte mu možnosti wc, nočník, plienka. Ak si vyberie plienka mali by ste to ešte rešpektovať. Nevyvolávajte na neho príliš veľký tlak, pretože môžete spôsobiť ešte väčší blok.
Synček musí pochopiť, že kakať do záchoda je bežná súčasť života, teda neodporúčam z toho robiť nejakú hystériu. Jednoducho v prípade, keď sa zadarí oceňte, že to zvládol ako veľký chlapec alebo ako ocko.
Toto obdobie bude u synčeka pravdepodobne prechodné. Je to pre neho nová skúsenosť, ktorú si potrebuje nejako spracovať, neobávajte sa dajte mu čas v príjemnom, láskavom prostredí bez nátlaku to určite skôr či neskôr zvládnete.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička