Dobrý deň,
moja svokra je pädesiatnička a často volá v noci môjmu manželovi, aby prišiel a pomohol jej. Príčinou je, že sa necíti dobre. Ak kladiem konkrétne otázky na konkrétny problém (tlak, žalúdočne potiaže, horúčka, atď.), tak nedokáže odpovedať. Alebo sa vyjadruje hmlisto - točila sa jej hlava, určite jej klesla hormonálna hladina, atď. Moj manžel nie je zdravotník. Jeho pomoc spočíva v tom, že ide ku svokre, ktorá potom ide spať. Môj muž sedí vedľa jej postele do rána.
Keď sme začali spolu chodiť, bolo to na mesačnej báze. Teraz je to 5-6x do roka. Moja svokra je týraná žena, už rozvedená. Mala som pocit, že chorobou chce upútať pozornosť a vynútiť statostlivosť. Tiež, že ma vníma ako konkurenciu a bojuje takýmto spôsobom o pozornosť jej syna.
Máme bábätko a ja som si myslela, že teraz sa to skončí a vzhľadom na malého už nebudú nočné výjazdy. Zmýlila som sa. Zasahuje to do nášho života. Bojím sa, že časom sa to bude iba zhoršovať.
Ja neviem, či je to úzskostná porucha, PTSD, panické ataky, tetánia, Münchausenov syndróm, alebo len zúfalé sebectvo, osamelosť.
Ako by som jej mohla pomôcť?
Čítala som, že konfrontácia nepomáha.
Ako by som jej teda mohla naznačiť, že to nie je fyzická ale psychická záležitosť?
Svokra nemá potvrdené žiadne zdravotné problémy, večne je unavená. Oprávnenosť nočných výjazdov vníma, ako normálnu záležitosť, ako synovu povinnosť.
Ďakujem
Dobrý deň,
chápem, že správanie svokry pravdepodobne narúša váš osobný život.
V prvom rade si treba uvedomiť, že situáciu sa vám samej asi vyriešiť úplne nepodarí. Rozhodne by mňa aj vás malo zaujímať aký postoj k tomu celému má váš manžel a to je kľúčové, nakoľko sa to týka aj prevažne jeho. Skúste sa s ním o tom porozprávať - samozrejme nekonfliktne. Vyjadrite svoje potreby a pocity, ktoré z toho máte. Aktívne však počúvajte aj jeho názor. Následne mu skúste navrhnúť nech porozmýšľate čo by sa s tým dalo urobiť, aby ste sa ako rodina všetci cítili komfortne. Dôležité je svoje pocity pomenovať aj sa z nich vyrozprávať.
Situácia vo vás pravdepodobne vyvoláva negatívne emócie. Ak sa rozhodnete, že chcete priamo viesť rozhovor so svokrou, tak myslíte na to, že nech ste akokoľvek rozčúlená, nezvyšujte hlas a nehádajte sa. Nestrácajte čas pokusom dokázať, že máte pravdu pravdepodobne budete len plytvať svojou energiou. V rozhovore používajte stručné a jasné inštrukcie.
Začnite pozitívnym komentárom, ktorý navodí priateľskú atmosféru. Potom prejdite k zložitejšej časti rozhovoru, ktorá sa týka negatívnych záležitostí. Nakoniec pridajte ďalší pozitívny komentár, napríklad poďakovanie za počúvanie. Skúste svokru tiež prinútiť hľadať nejaké spoločné riešenia otázkami tipu napríklad: Čo by sme s tým mohli urobiť, aby sme všetci boli spokojní? Ako by sme to mohli vyriešiť? Napríklad: Táto situácia ma trápi, pretože mi na tebe záleží. Vidím, že niečo nie je v poriadku, môžeme to spoločne nejako vyriešiť?
Ak jej chcete pomôcť, skúste jej pomôcť vyhľadať informácie a kontakty. Dajte jej najavo, že pri nej stojíte. Pomenujte jej, že ste si všimli, že sa niečo deje. Vysvetlite jej ako sa v tej situácie cítite vy a aj jej odkomunikujte svoje potreby, predstavy. Napríklad, že máte o ňu obavy. Prípadne, že sa bojíte kam to povedie. Skúste prijať, neodsudzovať, byť tam pre ňu, ale skôr ponúknuť spoluprácu. Spoločne teda hľadajte nejaké prijateľné riešenia.
V tomto prípade sa len z vášho popisu nedá určiť, či svokra trpí nejakou psychickou poruchou alebo nie. Pravdepodobne bez jej súhlasu, ak si neuvedomí sama, že sa niečo deje nedokážete ju prinútiť k tomu absolvovať nejaké vyšetrenie. Aj toto si treba uvedomiť a v tom prípade dbať na svoju psychohygienu a ochranu.
Treba myslieť na všetky alternatívy čo ste schopná zvládnuť, ako vám to celé ovplyvňuje život. Investujte do toho toľko energie koľko uznáte za vhodné, avšak nenechajte sa vyčerpať.
Dôležité je si nájsť stratégie, ktoré vám pomáhajú k prekonaniu vašich negatívnych pocitov. Môžu to byť hocijaké stratégie ako napr. chvíľková relaxácia, hlboké nadýchnutie, príjemná hudba a pod. Robte skrátka to, čo vám pomôže zmeniť vaše myslenie.
Povzbudzujte sa, keď sa vám podarí nejakou aktivitou negatívne myšlienky zahnať do úzadia. Prípadne sa môžete nejakým spôsobom odmeniť.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička