Dobrý deň,
môj 2,5 ročný synček je veľmi ukričaný. Zobudí sa a už hlasno rozpráva, vykrikuje a baví sa na tom.
Často robí napriek. Poprosíme ho, aby nebúchal. On náročky pridá a búcha ešte viac. Pritom sa smeje. Trvá to 3 - 4 týždne.
Ako mu máme vysvetliť, že nesmie byť hlučný?
Ďakujem
Dobrý deň,
váš syn je práve vo veku sebauvedomovania. S tým súvisí aj skúšanie svojich hraníc a svojej vôle. Tak isto deti sa týmto spôsobom často snažia o pozornosť, aby si ich rodič všimol. Je im jedno, či na nich bude kričať, alebo ich láskať. Pozornosť predsa týmto spôsobom získali a ich cieľ bol splnený.
Skúste si položiť pár otázok, aby ste sama prišli na to kedy najčastejšie sa u syna tieto prejavy vyskytujú. Tým môžete veľa nepríjemnostiam predchádzať.
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?
Ak zistíte, že bojuje o vašu priazeň, tak venujte mu pozornosť tým, že mu popíšete situáciu. Niekedy mu stačí dať najavo, že ho vnímate. Napr. Robko, ja počujem, že sa chceš teraz hrať. Dokončím večeru a budem sa ti hneď venovať.
Príjmite jeho aktuálne pocity, potreby. Pomenujte jeho správanie a nasmerujte ho pre vás žiadúcim smerom. Vždy reagujte opačne - pokojne, normálnym hlasom, čupnite si k nemu, pozerajte mu do očí a oslovte ho menom. Týmto ho učíte sebakontrole a správnemu reagovaniu. Deti správanie rodičov často zrkadlia. Ak ste hluční aj vy, tak takto reaguje aj váš syn.
Môžete povedať: Viem, že by si sa teraz veľmi chcel rozprávať, ale mne vadí, keď pri tom rozprávaš hlasno. Môžeme sa porozprávať vtedy, keď budeš hovoriť tichšie.
Týmto rozhovorom sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité, že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.
Ponúknutím možností výberu zase prenášame zodpovednosť na samotné dieťa. Budujeme jeho sebahodnotu tým, že pociťuje moc kontroly nad svojim životom.
Dávajte mu vždy najavo, že vždy ste tu pre neho, že ho ľúbite, ale krikom to nedocieli. Oceňujte situácie, kedy za vami príde a pokojným hlasom vás o niečo požiada.
Dbajte aj na naladenie sa na jeho potreby. Nájdite si pre neho dostatok času, pretože pravdepodobne takýmto spôsobom sa to snaží docieliť. Venujte aj dostatok času so synom vonku, tam sa deti veľmi dobre ventilujú.
Porozmýšľajte aj nad tým, prečo je práve pre vás táto situácia nepríjemná, čo konkrétne vám na správaní syna vadí. Deti totiž potrebujú určitú dávku hluku, ktorý sami spôsobia, aby sa cítili dobre. Preto porozmýšľajte nad tým, kedy by ste mu mohli poskytnúť sa aj ventilovať týmto spôsobom.
Zo začiatku je potrebná dávka trpezlivosti. Keď sú už deti navyknuté na krik, tak potrebujú čas kým pochopia, že aj tiché slová sú mienené vážne.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička