Ako vysvetliť 13 ročnému synovi závislému na internete, že mu chceme len dobre?

Dobrý deň,

chápem vás, že niekedy správanie syna pravdepodobne narúša váš každodenný rodinný život.

V tomto veku už býva zvyčajne pre rodiča ťažšie sa dieťaťu priblížiť. Dieťa sa už obracia na rovesnícke skupiny a jeho záujem smeruje inak. Záleží teda aj od toho aký vzťah ste mali doteraz a akú výchovu uplatňujete.

V tomto prípade vo všeobecnosti pomôže, keď k deťom už v takomto veku pristupujeme skôr ako k "partnerovi". Nie nejako nadradene s dôležitosťou vyjadrovania svojej moci. Prihliadajte na to, čo on potrebuje a cíti. Jeho pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.

Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera. Počúvajte ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom.

Komunikujte pokojne a nedajte sa vtiahnuť do nejakej búrky tým, že budete reagovať taktiež nejakým krikom, kritizovaním, či výčitkami a pod. Takto bude mať pocit, že ho počúvate a to, čo hovoríte, že myslíte vážne.

Skúste syna prizvať k riešeniu vašich problémov. Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier. Spoločne by ste si mali skúsiť urobiť nejakú dohodu. Kľudne to môže byť aj pomocou nejakej zmluvy o používaní mobilného telefónu, ktorú si spoločne spíšete. Vyjadrite mu jeho pocity: Chápem, že je pre teba dôležité tráviť čas na telefóne, ale ja ti nedovolím byť na tom celý deň. Môžeme spoločne nájsť nejaké riešenie?

Ak vám to po čase tiež prestane fungovať môžete opätovne spoločne hľadať nejaké riešenia. Napríklad: Som sklamaná, že nedodržujte to, na čom sme sa spoločne dohodli. Dáme tomu ešte šancu, alebo spoločne porozmýšľame nad nejakými novými nápadmi?

Prečítajte si ešte k tomu môj ďalší príspevok:

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Neodporúčam tresty, nakoľko voči týmto sa deti stávajú rezistentnými. Navyše narúšajú vzťahy a dôveru. Ak aj trest niekedy pomôže, zväčša je to zo strachu a to nie je správny dôvod. Namiesto trestov odporúčam skôr nejaké logické dôsledky po správne nadstavenej hranici. I napriek tomu, že som ťa trikrát upozornila, tak stále používaš svoj mobil. V tomto prípade si sa sám ROZHODOL, že mobil dnes už nedostaneš. Logický dôsledok by mal byť pre dieťa primeraný veku a čím ľahšie odvoditeľný od priestupku tým lepšie.

Samozrejme hranice niekedy bolia a vyjadrujú negatívne emócie. Aj v tomto prípade ich treba synovi uznať a chápať ho. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké a hneváš sa na mňa, ale za tým čo som povedala si teraz musím stáť, pretože.... Môžem ti nejako v tomto pomôcť?

Čo sa týka poriadku v izbe skôr sa snažte popísať problém. Podajte jasné informácie a úprimne vyjadrite to, čo cítite. Tak vám bude ľahšie nápomocný. Vidím, že v tejto izbe je veľa neporiadku, cítim sa z toho zle. Následne by ste sa mali spýtať ako túto situáciu vidí on a až potom konať a pýtať sa. Toto je lepšia alternatíva ako len choď si upratať izbu. Môžete mu následne dať aj možnosti výberu, tak máte väčšiu šancu spolupráce. Upraceš si to teraz, alebo keď dopozeráš film? Pýtajte sa ho aj čo by mu upratovanie mohlo spríjemniť. Napr. nahlas pustená hudba je často efektívna u detí v tomto veku.

Na celú situáciu choďte skôr v pozitívnom duchu. To znamená zvoľte skôr pozitívne príkazy: Keď si upraceš izbu, budeš mať viac času na pozeranie TV.

Snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ním čas na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si on želá, čo má rád. Teda skúste sa ho opýtať aký program by zvolil.

Rozhodujúci nástroj pri výchove je podporiť pozitívne správanie. Tým, že ho podporujeme, tak pracujeme na sebadôvere dieťaťa. V budovaní sebadôvery využívajte povzbudenia, ocenenia: Som na teba hrdá, ako si to teraz zvládol. Pri oceňovaní a pochvale stačí niekedy len to, keď len opíšete, čo syn dobré urobil. Pri pochvale sa snažte hovoriť v 1 osobe. Som na teba hrdá, som rada, že ťa mám a pod.

Čo sa týka učenia v škole skúste si prečítať môj predošlý príspevok:

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Prajem veľa zdaru a v prípade zhoršujúcich problémov neváhajte kontaktovať odborníka, s ktorým môžete hľadať aj iné cesty k synovi.