Ako vysvetliť 1,5 ročnému dieťaťu, že sa nemôžeme kočíkovať iba tam, kde ono chce?

Dobrý deň,

dieťatko je práve v takom veku, že skúša svoju vôľu a snaží sa presadiť svoje vlastné požiadavky, ako napríklad pozornosť. Pre detičky v tomto veku je typické, že cítia frustráciu, keď je im v niečom zabránené. Krikom a plačom sa vysporiadúva s nahromadeným napätím, pretože inak to ešte nedokáže. Niektoré deti majú tieto prejavy výraznejšie, iné menej.

Pokiaľ sa dá, tak sa snažte takejto situácií predchádzať. Jedna cesta je naozaj prijať požiadavky dieťaťa, keď sa dá. Dieťa ešte nekoná zlomyseľne, že by vás svojim správaním chcelo nahnevať a robiť naschvál. Toto ešte detský mozog nie je schopný. Neznamená to však, že jej máte vo všetko vychádzať v ústrety, to rozhodne nie sú situácie kedy si za svojimi hranicami musíte stáť aj napriek tomu, že u dcérky nastane výbuch. Myslite na to, že z každého záchvatu sa naučí niečo užitočného.

Ak viete, že by mohol nastať problém a potrebujete ísť na cestu, ktorá sa väčšinou dieťaťu nepáči, tak ešte pred odchodom povedzte, že kam potrebujete ísť a čo po ceste uvidí. Pripravte dieťa na to.

V prípade, ak cestou nastane problém, príjmite aktuálne emócie dieťaťa. Pomenujte ich a dajte možnosti na odpútanie pozornosti. Ak vám to dovolí, dieťa môžete kľudne aj objať. Dajte najavo, že ste pri ňom a že sa snažíte rozumieť a zaujímate sa. Dieťa potrebuje cítiť, že ho vnímate - aj keď ešte možno nerozpráva. Ľahšie ho nakloníte k spolupráci.

Zastavte sa, reagujte pokojným hlasom. Oslovte dieťa menom, pozerajte do očí. Môžete povedať napríklad: Vidím, že sa hneváš, chcel si ísť iným smerom, ale teraz mama potrebuje ísť na nákup, keď sa budeme vracať pôjdeme cestou, ktorou chceš ty. Záleží od toho aké máte možnosti a chce to aj určitú dávku kreativity.

Dieťa vás však musí vnímať, aby ste mohli zadať hranicu týmto spôsobom. Ak je vo veľkých emóciách, tak počkajte. Buďte pri dieťati a objímte ho. Dotknite sa ho. Hovorte, že ste tu pre neho. Spoločne to zvládneme. A podľa toho čo vám dovolí, tak po čase hranicu zadajte.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Vidíš, spoločne sme to zvládli a pod.

Dieťa má právo hnevať sa. Musí sa naučiť spracovať svoju frustráciu. Najľahšie ju spracuje v interakcii s vami ako matkou, kde je predpoklad istej a bezpečnej vzťahovej väzby.

Prijímajúcim, láskavým postojom k dieťaťu to spolu určite zvládnete.

Pekný deň.