Ako správne reagovať, keď ma 21 mesačná dcérka po každom nesúhlase bije?

Dobrý deň,

rozumiem vám, že táto situácia pre vás nie je príjemná a chceli by ste takémuto správaniu dcéry zamedziť. Cítite určite aj nejakú zodpovednosť za svoje dieťa.

Agresívne prejavy bývajú často súčasťou sebauvedomovania a osamostatňovania dieťaťa. Deti okolo 2 roku života sa ešte nevedia tak dobre slovne vyjadrovať a keď chcú niečo skúšať, nejak sa prajaviť často pri tom využívajú svoje telo. Jej správanie ešte nie je zlomyseľné. Nevie si predstaviť v mysli dopredu, že keď urobím toto, tak tým sa moji rodičia budú cítiť zle. Nevie si predstaviť súvislosť medzi svojim skutkom a bolesťou niekoho.

Dieťa sa však musí naučiť sebakontrole aj s pomocou rodičov, aby túto vývojovú fázu prekonalo. Viem bude to náročné, pravdepobodne má dcérka silný temperament aj vôľu. Práca s ňou bude pre vás preto náročnejšia no myslite na to, že s každou zvládnutou situáciou ju niečo naučíte.

Dôležité je v tomto prípade si dcérku všímať. Kedy sú u nej najčastejšie tieto prejavy viditeľné?

Často ide o nahromadenú frustráciu kedy vysoké dávky adrenalínu sú zodpovedné na prípravu k "boju", ubránenie svojho priestoru, dožadovanie pozornosti, únavu a pod.

Skúste si položiť otázky:

Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Toto vám pomôže hľadať príčinu a teda aj preventívne zamedziť takýmto situáciám. Napríklad vtedy, keď viete, že je problém odísť z ihriska vopred ju na to upozornite. Nerobte to v zápale hry. Povedzte jej: Ochvíľu už potrebujem odísť. Ešte 10x sa pohojdáš a pôjdeme. Budeme spolu počítať.

Buďte čo najviac kreatívna. Napríklad hrajte hru na to, o kto sa prvý oblečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

Svoje požiadavky formulujte stručne, jednoznačne a skôr v pozitívnom význame. Dbajte na potreby dieťaťa a venujte jej dostatok pozornosti.
Napríklad: Chcem, aby si teraz ostala pri mne a nie nechoď tam. Deti v tomto veku majú niekedy problém s okamžitým pochopením záporu.

Dcérke do budúcnosti pomôžete tak, že budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohla vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké. Dcérkine správanie vás dostáva určite do stresu a vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Rozhodne v prípade dieťaťa radšej na chvíľu utečte (odíďte do inej miestnosti) ako keby ste mali reagovať agresívne.

Myslite vždy na to, že každá búrka (výbuch emócií) je vždy len dočasná. Základom je nenechať sa do tejto búrky vtiahnuť tým, že jej nakoniec niečo povolíte alebo, že ešte pridáte hromy a blesky tým, že budete kričať.

Dcérka potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslíte na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak nemôžete z nej povoliť.

Ak si za hranicou nestojíte, tak dieťa bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to aj tak nesplníme. Napr. Poviete jej, že ak vás bude ďalej biť rozhodne sa, že ostaneme doma, no vy po čase rezignujete a vonku aj tak pôjdete. Lepší je dôsledok - dnes ostávame doma.

Ak však dcérka takýmto spôsobom chce zaútočiť rozhodne tomu musíte zabrániť a odstaviť ju. Môžete dieťa odniesť, dať pred ňu vankúš, povedzte STOP a pod. Urobte čokoľvek, len nereagujte spätnou agresivitou aj vy. Buďte pokojní, pozerajte sa jej do očí, aby mohla vaše správanie napodobňovať. Teda učiť sa ako reagovať v záťažových situáciách.

Dôležité je zadať hranicu správnym spôsobom a prijať pocity dieťaťa, pretože hnevať sa môže každý. Musíte ju naučiť svoj hnev kontrolovať primeraným spôsobom.

Dôležité je prijať ju ako osobu, skúsiť sa k nej priblížiť a dať jej najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa.

Napríklad: Asi ťa niečo nahnevalo, keď si ma uhryzla. Ľudia nie sú na hryzenie. Keď sa hneváš, tak môžeš si udrieť do vankúša, prípadne odísť sa upokojiť a pod. Dajte jej skrátka nejaké iné alternatívy. Ak by vás aj nenapadla nijaká alternatíva, tak nevadí. Použite napr. aj tie prvé 2 vety.

Ak je dcérka vo veľkých emóciách po vašej fyzickej hranici zabránenia hryzenia či slovného povedania STOP počkajte. Buďte pri nej, alebo ju majte na očiach a následne hranicu zadajte. V tomto prípade môžete skúsiť využiť aj logický dôsledok. Ak ma ďalej budeš biť, tak z miestnosti odídem. Som tu pre teba, keď s bitím prestaneš.

V prípade, že dcéra pohryzie, alebo udrie iné dieťa vo vašej prítomnosti, tak najskôr ju oddeľte a potom venujte pozornosť "obeti". Spýtajte sa napr. či je v poriadku. Následne dcére zadajte hranicu. Dcérka takto pochopí a dostáva signál, že keď hryzie druhé deti pozornosť tým ona takto nezíska.

Napríklad: Vidím, že ťa nahnevalo, že ti Robko zobral hračku. Je to pre teba ťažké, ale ľudí nehryzieme. Môžeš mu povedať, aby ti ju vrátil lebo si ju mala prvá.

Niekedy ani takto zadané hranice nebudú mať efekt a budete musieť dcérku jednoducho zo situácie vyniesť a emócie budú následne silné. Len ich prečkajte ako keby "pod dáždnikom". Ona potrebuje nejak si svoju frustráciu odžiť a plač jej k tomu pomôže. Len takto by sa následne taktéto negatívne prejavy mali redukovať.

Dbajte na potreby dieťaťa a venujte jej dostatok pozornosti. Oceňujte jej dobré stránky, keď sa jej podarí hnev zvládnuť. Napr. Teší ma, že si to takto zvládla. Alebo vtedy, keď sa pekne podelí, či hrá s ostatnými atď.

Venujte pozornosť aj dennému režimu, teda napríklad spánku. Dajte jej možnosť vybiť energiu napr. vonku. Deti sa tak dobre ventilujú.

Dôležité je poznamenať, že toto správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. V prípade, že by ste u dcérky nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu. Láskavým prístupom s prijatím dieťaťa túto fázu určite zvládnete.

Prajem pekný deň.