Ako si pomôcť, keď strácam samu seba?

Dobrý deň,

veľmi ma mrzí vaša dlhodobá situácia, pocity neistoty a chápem vašim negatívnym stavom, ktoré z toho vyplývajú.

Z vašej otázky mi vyplýva viacero problémov, ktoré vás zaťažujú. V prvom rade nemáte spracovaný komplikovaný vzťah s biologickými rodičmi, čo sa následne môže odrážať aj na aktuálnom fungovaní a vzťahoch či už s mužom, ale aj s vlastným dieťaťom. Matky bývajú v živote detí veľmi dôležité. Deti by mali mať pocit, že sa o nich môžu kedykoľvek oprieť.

Vnímam u vás aj nedostatok sebadôvery, odhodlania, pravdepodobne máte veľké pocity neistoty v súčasných vzťahoch, ktorých sa nedokážete zbaviť a z toho ste príliš frustrovaná.

Nie je mi celkom jasné, akú oporu a pomoc máte v súčasnom meste keď píšete, že nemáte kamarátky a o rodičov sa taktiež oprieť nemôžete.

Vo všeobecnosti odporúčam si svoje pocity pomenovať. Kľudne si môžete hovoriť ako sa cítite. Keď si niečo reálne pomenovávame a priznáme si to ľahšie sa potom s tým náš mozog vie vysporiadať.

Svoje negatívne myšlienky, ktoré stále zamestnávajú vašu myseľ môžete reálne pozmeniť na papieri. Skúste myšlienku typu v niečom som zlyhala premeniť na prijateľnú, povzbudzujúcu napríklad: V tej situácii som nemohla reagovať inak, robila som čo som mohla. Neustále sa potom k tým pozitívnym myšlienkam vracajte.

Dobré je niekedy si svoje problémy zviditeľniť. Kľudne si môžete na papier napísať pre a proti na nejakú situáciu, s ktorou si neviete rady. Prinúti vás to premýšľať a zhodnocovať.

Nájdite si činnosti, ktoré vám prinesú pozitívne myšlienky. Každý má rád niečo iné, niekoho baví čítanie, niekto rád pozerá nejaký seriál.

Dôležité je, aby ste sa sústredili aj na svoju lásku k dieťaťu. Neviem koľko má rokov, ale potrebuje prijímajúceho, láskavého rodiča. Preto sa skúste naladiť na jeho potreby, oceňovať ho a povzbudzovať.

Otvorene by ste mali komunikovať so svojim mužom. Základom vo vzťahu dvoch dospelých ľudí je komunikácia a vzájomná dôvera. Na tom by ste mali stavať. O svojich problémoch sa snažte spoločne nekonfliktne diskutovať. Hlavné je spoločne nájsť nejaké riešenie, ktoré by vyhovovalo vám obom.

Vyjadrite mužovi svoje pocity, čo sa vám nepáči. A uznajte aj tie jeho. Reagujte pri tom pokojne a aktívne počúvajte aj to, čo vám manžel hovorí.
Citlivo mu vysvetlite vašu situáciu, prečo sa cítite tak ako sa cítite a môžete sa spýtať, ako by sme to spoločne mohli vyriešiť.

V tejto poradni vám určite nepomôžem vyriešiť váš problém podľa vašich očakávaní, pretože takouto formou to nie je možné. Odporúčam vám obrátiť sa na psychológa, či psychoterapeuta, ktorý by s vami pracoval dlhodobejšie. Nie je to vôbec vaše zlyhanie. Psychológ môže byť pre vás skôr pozitívna zmena do budúcna, ktorá vám prinesie pocity istoty, pozitívne emócie, pomôže nájsť cestu.

Prajem veľa šťastia.