Ako sa zmieriť s tým, že moje vytúžené bábo má vývojovú vadu ručičiek?
ZodpovedanéDobrý deň,
s mojím manželom sme sa snažili o bábätko dlhých 13 rokov. Keď som videla kočík a bábo, tak ma chytala depresia. Každá žena v okolí bola tehotná a bolo to pre mňa ťažké sa na ne pozerať.
Povedala som si dosť a bola som na testy. Manžel bol na vyšetrení a všetko mal ukážkové. Aj tak sa nedarilo. Z prvého vzťahu som otehotnela hneď a narodil sa mi zdravý syn, ktorý má teraz 14 rokov. Keď manžel zmenil robotu, tak som sa začala venovať sebe. Vypla som a po pár mesiacoch som otehotnela. Bola som šťastná, ale začala som mať problémy - bolesti brucha. Môj lekár ma ubezpečoval, že všetko je v poriadku. Dávala som si teda pozor. Robil mi genetiku, sono, morfo a sledoval ma.
Aj tak som sa cítila zle. Celé tehotenstvo som si dávala pozor. Mala som veľa oddychu a nič namáhavé som nerobila. Zlom nastal v 33. týždni, kedy mi praskla v posteli plodová voda. Dostala som sa do nemocnice a na druhý deň má transportovali do Banskej Bystrice, kde ma udržiavali bez vody do 36. týždňa.
Pôrod sa spustil sám. Urobili mi ešte posledné sono, kde bolo bábo úplne zdravé. Narodilo sa nám dieťa, ktoré nemalo vyvinuté pľúca. Srdiečko má zväčšené, má šelest. A má vrodenú vadu ručičiek - nemá palčeky, zápästia má skrútené dovnútra. Nemá vretenné kostičky a malé predlaktia. Vie s nimi hýbať len minimálne.
Najhoršie bolo, že som ho po pôrode ani nevidela. Okamžite ho brali na jisku, intubovali ho a na druhý deň som ho videla len cez sklo. Potom som ho nevidela ďalšie dva týždne.
Som vďačná za to, že som sa nezrútila. Je to moje vytúžené bábo. Pre mňa to je krásny zdravý chlapček a čakajú nás operácie. Potom rehabilitácie.
Ako sa mám s tým zmieriť?
Každý deň bojujem sama so sebou, aby som sa nezrútila.
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
rozumiem vám, určite to pre vás nebolo ľahké. Nemali ste ani šancu sa na takúto situáciu pripraviť, a preto bude pravdepodobne aj dlhšie trvať, kým sa s tým nejakým spôsobom vysporiadate. Je totiž rozdiel, či to viete už pred pôrodom, alebo to zistíte úplne nečakane.
Je úplne normálne aké emócie aktuálne prežívate a je to v poriadku. Týmito emóciami si prejde pravdepodobne každý rodič, ktorému na svojom bábätku záleží, keď je v podobnej situácií. Človek si musí prejsť rôznymi štádiami emócií (ako napríklad šok, hnev) a až následne môže prísť k zmiereniu. Teda aj akémusi psychickému uvoľneniu.
Každý človek sa s danou situáciou vyrovnáva po svojom. Neexistuje nejaká univerzálna metóda, ktorá by pomohla každej jednej maminke.
Dôležité je, aby ste sa sústredili prevažne na svoju lásku k dieťaťu. Tak dlho ste po ňom túžili a ono teraz veľmi potrebuje vás a aj vy jeho. Snažte sa na dieťatko pozerať tak, že ho milujete. V tom žiadna telesná zmena nehrá žiadnu rolu. Sústreďte sa na jeho denné pokroky, ktoré vám určite prinesú pozitívne emócie.
Sama potrebujete byť aj dostatočne oddýchnutá, aby ste sa adekvátne vedela starať o rodinu. Ako odpočinok niekedy stačí prečítanie knihy, či prechádzka. Odreagujte sa tak, ako je to pre vás príjemné. Budete tak mať na svoje dieťa viacej energie a tým mu aj viac vedieť viac ponúknuť.
Venujte čas aj svojmu partnerskému životu, ktorý je pre vás veľmi dôležitý a bude určite prínosom vo vyrovnávaní sa s danou situáciou. Vzájomne sa počúvajte, otvorene komunikujte a vyjadrujte svoje pocity. Pomáhajte si napríklad aj v rozdelení domácich prác. Partnera sa snažte akceptovať. Každý sa so situáciou vyrovnáva po svojom a muž sa s ňou nemusí vyrovnávať rovnako ako vy. Neodcudzujte ho za to, je to úplne v poriadku.
Zdieľanie svojich emócií, či už s partnerom alebo inými blízkymi je veľmi dôležité. Tak sa náš mozog lepšie s negatívnymi emóciami vyrovnáva. Nebojte sa preto pomenovať čo aktuálne cítite, diskutujte spoločne o obavách. Čím viac sa budete navzájom zdieľať, tým viac spoločnej sily môžete nájsť.
Niektorým rodičom veľmi pomôže, keď zistia, že v danej situácií nie sú sami a nájdu ľudí, ktorí tiež zápasili s nejakým problémom u svojho dieťatka. Skúste pre to vyhľadať napríklad nejaké podporné skupiny rodičov. Pomôcť vám v tom môže aj lekár prípadne centrá včasnej intervencie a podobne.
Vôbec sa nebojte požiadať niekoho o pomoc, či už odborníka alebo svojich blízkych. Keby ste si so svojimi emóciami nevedeli dať rady a bránili by vám v starostlivosti o dieťatko, tak v žiadnom prípade to neberte ako svoje zlyhanie.
Želám vám veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička