Ako sa zmieriť a nezblázniť zo zistenia, že brat má rakovinu mozgu?

Dobrý deň,

môjmu najmladšiemu bratovi prednedávnom diagnostikovali zákernú rakovinu mozgu. Veľmi ma to zobralo a aj celu rodinu. Keďže zo začiatku sme ani nevedeli o čo poriadne ide, intenzívne som hľadala možné aj nemožné informácie o tejto chorobe.

Myslím si, že ma to psychicky zdeptalo. Zistila som, že je to ortieľ a nedá sa nič viac spraviť. Najhoršie je to, že všetko čo som som sa dozvedela sa presne takto deje a nie je nikto, komu by som to mohla povedať.

Lekári sú strohí a mojim rodičom takmer žiadne bližšie info neposkytujú. Naši ani netušia, že je to také vážne a ja im do oči klamem, že všetko bude dobre. Pritom vnútri ma zožiera to, že čas sa kráti a nedokážem sa s tým zmieriť.

Pár týždňov už sama trpím veľkými bolesťami hlavy a závratmi. Je to hlavne vtedy, keď si spomeniem na brata. Už mi napadlo všetko, že či je možné, aby som si mohla nejakým spôsobom preniesť jeho ťažkosti na seba, alebo je to zo stresu. Mám pocit, že začínam blázniť.

Mám rodinu, dve krásne deti a strašný strach, že s tým nedokážem bojovať a nebudem tu môcť byt pre nich, keďže v myšlienkach som väčšinou pri bratovi. Tie myšlienky neviem zastaviť.

Čo mi odporúčate?

Ako mám ďalej žiť?

Ďakujem