Dobrý deň,
už dlhšie bojujem so strachom o svoju 10 mesačnú dcéru. Bojím sa, že sa jej niečo stane. Nechodím dcére za zadkom a ani sa k nej nesprávam ako v rukavičkách, ale mám proste strach. Strach z toho, že by som o ňu mohla prísť.
Je to prirodzený strach?
Veľmi s tým bojujem, aby to už prestalo. Neviem si predstaviť život bez nej. Najprv som mala také obdobie pri manželovi, keď sme ešte dcérku nemali. Tiež som sa o neho tak bála. Po narodení dcérky to prešlo na ňu.
Ako s tým bojovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
strach rodiča o svoje dieťa je celkom prirodzený. Dôležité však je aj to, či vás už neovplyvňuje v každodenných činnostiach a starostlivosti o bábätko. Pokiaľ áno, tak ten strach sa dá považovať už za neprimeraný.
Základom je si svoj strach pomenovať a opísať si, čo skutočne cítim. Z čoho to vychádza, pramení. Pomôcť vám pri tom môže blízka osoba, s ktorou viete o tejto téme komunikovať. Už len to, že sa niekomu môžeme zveriť môže pôsobiť terapeuticky.
Podporujte sama seba. Správajte sa k sebe ako k niekomu koho máte radi napr. povzbudzujúcimi heslami, ktoré vám pomôžu navodiť pozitívnejšie myšlienky. Napríklad: To zvládnem. Dcéra je určite v poriadku. Opakujte si ju niekoľkokrát. Povzbudzujte sa, keď sa vám podarí nejakou aktivitou negatívne myšlienky zahnať do úzadia. Prípadne sa môžete nejakým spôsobom odmeniť.
Ak vás strach prekoná, pokúste sa zastaviť a na chvíľu zhlboka dýchať. Predstavte si, že ovoniavate svoje obľúbené jedlo. Následne si hovorte pozitívne formulky.
Nezabúdajte aj na spoločenský život, keď je to možné. Prinesie vám to iné myšlienky. Prípadne môžete vyhľadať niekde podporné skupiny pre mamičky.
Pokiaľ by vám to naďalej narušovalo bežné fungovanie vyhľadajte odborníka.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička